Redaktor:KKKKvNR

Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre

Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre je kultúrna, informačná, vedecká a vzdelávacia inštitúcia, ktorej poslaním je budovať a uchovávať univerzálny knižničný fond.

História knižnice

Vznik 1. verejnej knižnice v Nitre súvisí so zákonom z roku 1919, ktorý ukladal obciam a mestám povinnosť zriaďovať verejné knižnice.

K takýmto knižniciam patrila aj 1. nitrianska verejná knižnica. Zriadená bola na žiadosť občanov mesta v júli 1923 rozhodnutím mestského zastupiteľstva. Jej základ tvoril knižný dar českej spisovateľky Ruženy Svobodovej. Zo začiatku mala knižnica 1200 slovenských a českých kníh. Sídlila v budove bývalej radnice na súčasnej Štefánikovej triede. V tomto období knižnica nemala katalóg a čitatelia nemali tak, ako dnes voľný prístup ku knihám, boli odkázaní na odporúčanie knihovníka.

V roku 1932 vďaka daru Karola Coboriho, bývalého starostu mesta, vznikla čitáreň a spojili sa knižné fondy slovenskej a maďarskej literatúry. “Bez kartotéky vecnej je knižnica zakopaným pokladom, niet k nemu kľúča”. Uviedol v roku 1936 starosta Nitry František Mojto, ktorého pričinením knižnica získala 1. profesionálneho knihovníka Eduarda Lencseho.

Krátko pred obdobím 2. svetovej vojny sa knižnica sťahovala do vhodnejších priestorov na Wilsonovu ulicu (dnes Štefánikova trieda), prijala nových pracovníkov a vďaka finančnému zabezpečovaniu rozširovala svoju ponuku. Nastali náročnejšie vojnové roky, ktoré ovplyvňovali aj to, aké knihy sa do knižníc môžu kupovať. Nitrianska knižnica bola presťahovaná do horších priestorov na dnes už neexistujúcu Krížnu ulicu.

Po 2. svetovej vojne prišlo k oživeniu inštitúcie

Začiatkom 50. rokov opäť zmenila adresu a jej sídlom sa stal Národný dom, kde sa dnes nachádza Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre. Okrem výpožičnej činnosti už poskytovala aj kultúrno-výchovnú a vzdelávaciu činnosť formou prednášok, besied a iných podujatí. Knižnicu v tomto období navštevovalo viac ako 11 % obyvateľov Nitry, pričom v tom čase malo mesto približne 27 000 obyvateľov.

Schválenie zákona o jednotnej sústave knižníc v roku 1960 znamenalo novú etapu aj vo vývoji inštitúcie. Pod názvom Okresná ľudová knižnica v Nitre začala plniť metodickú funkciu vo vzťahu k vyše 100 knižniciam v okrese Nitra. Vytvorilo sa oddelenie politickej a náučnej literatúry aj oddelenie beletrie pre dospelých v budove na Leninovej triede (v súčasnosti Štefánikova trieda).

V tomto období dosahovala knižnica najlepšie výsledky od svojho založenia. Vznikali nové pobočky v mestských častiach Nitry a rozvíjala sa odborná bibliografická práca. V tomto období inštitúcia opäť zmenila adresu a presťahovala sa Jesenského ulicu (v súčasnosti Farská ulica).

Do vývoja knižníc v Československu po udalostiach roku 1968 zasiahla normalizácia

Pod jej vplyvom bolo vyradených 2600 kníh vyhodnotených ako politický nevhodné. Napriek tomu v meste fungovalo už 11 pobočiek. V priebehu 10 rokov sa zdvojnásobil knižničný fond aj počet čitateľov a viac ako trojnásobne sa zvýšil počet výpožičiek. Inštitúcia mala v správe aj Diecéznu knižnicu, a to až do roku roku 1990, kedy sa vrátila Biskupskému úradu v Nitre.

V 80. rokoch knižnica rozšírila spoluprácu so školami. Formou informačnej výchovy sa ešte viac priblížila žiakom a študentom. Nitru v tomto období navštívilo množstvo známych slovenských spisovateľov a spisovateliek. Nitrania sa mohli stretnúť s Tomášom Janovicom, Kristou Bendovou, Klárou Jarunkovou a ďalšími.

Pád režimu v roku 1989 otvoril nové možnosti

Vznikla možnosť spolupracovať aj s autormi, ktorí boli dovtedy považovaní za politicky nevhodných. Knižnica prešla pod nového zriaďovateľa - Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. V dôsledku zmien vo financovaní bola nútená znížiť počet zamestnancov a z pôvodných 11 pobočiek Okresnej knižnici v Nitre zostala iba 1 pobočka na Chrenovej. Knihy zo zrušených pobočiek boli predané na burze alebo odvezené do zberu pre neakutálnosť a obotrebovanosť.

Prechod do digitálneho sveta

90. roky znamenali pre vývoj knižníc veľký posun, ktorý spočíval v prechode od ručnej práce k počítačom a elektronickému spracovaniu literatúry.

Pre knižnicu v Nitre boli 90. roky aj ďalším obdobím sťahovania. Pod názvom Okresná knižnica otvorila svoje nové priestory v budove Mestského úradu v Nitre a v pobočke na sídlisku Klokočina, ktorá je v súčasnosti jedinou pobočkou.

Nastalo tiež obdobie nových spoluprác. Jednou z tých, ktoré pretrvávajp, je spolupráca so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, vďaka ktorej je literatúra vo forme zvukových kníh v knižnici dostupná aj pre nevidiacich a slabozrakých.

Knižnica bola po viacerých zmenách názvu pomenovaná podľa nitrianskeho biskupa Karola Kmeťka

Najznámejším menom, s ktorým sa knižnica napokon spája, je meno cirkevného hodnostára a arcibiskupa Karola Kmeťka. Udialo sa tak v roku 1997 na základe dohody Biskupského úradu v Nitre a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Knižnica začala plniť funkciu verejnej krajskej knižnice pre Nitriansky kraj, regionálnej knižnice pre Nitriansky okres a mestskej knižnice pre mesto Nitra. V priamej metodickej pôsobnosti mala až 106 knižníc.

S prechodom do nového tisícročia nastalo obdobie internetu a stále väčšieho počtu podujatí. Knižnica sa zapojila do 1. ročníka Týždňa slovenských knižníc a po niekoľkoročnej prestávke bola znovu spustená súťaž Čítajte s nami pre 1. stupeň základných škôl Čítajte s nami.

V roku 2006 sa inštitúcia po silnejúcom tlaku na vysťahovanie s takmer 200-tisícovým fondom premiestnila do budovy Media haus na Ulici Fraňa Mojtu 18.

Súčasnosť knižnice

Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre sa snaží prispôsobovať súčasnému digitálnemu svetu a svetu sociálnych sietí, cez ne pravidelne oslovuje stálych aj potenciálnych sledovateľov.

Poskytuje širokú škálu podujatí

Pokračuje v tradícii čitateľskej súťaže Čítajte s nami určenej pre 2., 3. a 4. ročníky základných škôl. Organizuje informačné výchovy pre materské, základné i stredné školy, prednášky a workshopy pre študentov aj širokú verejnosť.

Knižnica niekoľkokrát ročne usporadúva literárne besedy so slovenskými spisovateľmi, spisovateľkami a známymi osobnosťami.

Pre seniorov knižnica organizuje kurzy tréningu pamäti a kurzy zamerané na základné znalosti práce s počítačom či smartfónom. Medzi podujatia zameranú na túto generáciu návštevníkov inštitúcia pripravuje tiež takzvané muzikoterapie.

Knižnica sa pravidelne zapája do celoslovenských či medzinárodných kampaní Čítajme si, Les ukrytý v knihe, Nos s Andersenom, Noc literatúry, ale pripravuje aj vlastné podujatia medzi, ktoré patrí napríklad Večer s Dobšinským či Literárna Nitra.

Fond knižnice

Fond knižnice tvorí takmer 200 000 knižných jednotiek, 212 titulov časopisov a v súčasnosti aj možnosť výpožičky elektronických kníh a audio kníh, ktoré dopĺňajú zvukové knihy pravidelne obmieňané cez spoluprácu so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Leviciach.