Redaktor:Kubanovm/pieskovisko

Ľudský papilomavírus

Ľudský papilomavírus (v skratke HPV z anglického Human papillomavirus) je v súčastnosti najbežnejšia pohlavne prenášaná infekcia. Toto pomenovanie nesie skupina vírusov, ktoré napádajú ľudské bunky. V ľudskej populácii sa jedná o bežné vírusy, pričom väčšina typov nevyvoláva žiadne symptómy ochorenia a infekcia odznie bez liečenia. Určité typy HPV sú pôvodcami bradavíc na rukách a chodidlách a zhruba 40 typov HPV sú známe ako genitálne HPV, ktoré sú prenášané sexuálnym kontaktom. Postihujú oblasť genitálií a môžu vyvolať zmeny buniek sliznice krčka maternice. Bez liečby sa tieto abnormálne bunky môžu niekedy zmeniť v rakovinové bunky. Iné typy HPV môžu spôsobiť genitálne bradavice a benígne zmeny krčka maternice.

HPV je vysoko nákazlivý, mnoho ľudí nakazených HPV však nemá žiadne príznaky infekcie a môžu vírus ďalej šíriť. Odhaduje sa, že mnoho ľudí sa nakazí HPV v priebehu prvých 2 až 3 rokov pohlavnej aktivity. Dve tretiny ľudí, ktorí majú pohlavný kontakt s infikovaným partnerom, sa podľa údajov WHO nakazí HPV počas 3 mesiacov. Imunitný systém hostiteľa tieto infekcie typicky úspešne prekoná. U žien, ktorých organizmus sa určitých typov vírusu nezbaví, môžu nastať atypické zmeny na sliznici krčka maternice. To časom môže viesť k předrakovinným zmenám a k rakovine. Rozvoj rakoviny krčka maternice zvyčajne trvá niekoľko rokov, aj keď v zriedkavých prípadoch môže prebehnúť v priebehu jedného roka.

Objavené boli už na počiatku 20. storoča, kedy sa dávali do súvisu s vznikom bradavíc, no až vďaka technikám molekulárnej biológie im bol v 80. rokoch minulého storočia prisúdený pôvod rakoviny krčka maternice.

Charakteristika a mechanizmus pôsobenia

Ľudské papilomavírusy sú radené do čeľae Papillomaviridae (trieda I. podľa Baltimorovej klasifikácie), tvorenej viac než 100 príbuznými dsDNA vírusmi. Majú malý genóm pozostávajúci z 8 000 párov bází usporiadaný do cirkulárnej dvojvláknovej DNA. Pri génovej expresii je informácia z dsDNA prepísaná do komplementárnej mRNA, podľa ktorej prebieha v hostiteľskej bunke translácia na proteiny. Samotná dsDNA je použitá ako templát pri replikácii vírusového genómu.

Gény vírusu sú označované ako E (early) alebo L (late), v závislosti na tom, v akej fázy infekcie sú exprimované. Dva hlavné onkogény sú E6 a E7. Oba sú exprimované v skorom štádiu životného cyklu vírusu. Produkty expresie týchto genóv ovplyvňujú metabolizmus hostiteľských buniek a podmieňujú vznik nádorov. Protein E6 interaguje s p53 proteinom hostiteľskej bunky a degraduje ho. Protein p53 je zodpovedný sa apoptózu (smrť bunky) infikovaných epitelálnych buniek krčka maternice a zároveň aktivuje i enzým telomerázu, ktorá pomáha imortalizovať bunky a tým indukovať onkogenézu. Protein E7 má na metabolizmus bunky podobný efekt - viaže sa na Retinoblastomový protein a inhibuje jeho funckiu, čím dochádza k narušeniu bunkového cyklu. Taktiež dochádza k destabilizácii chromozómov hostiteľskej bunky pretože sa proteiny E6 a E7 viažu na inhibítory cyklin-dependentných kináz CDK 4 (regulujú prechod medzi fázami G1 a S bunkového cyklu). Okrem toho inhibujú interferony hostiteľskej bunky.

Sile expresie týchto génov odpvedá úroveň poškodenia cervikálneho epitelu a následný možný vznik rakoviny. Pri vysokom stupni génovej expresie dochádza k začleneniu vúrusového genómu do genómu hostiteľskej bunky a zvyšuje sa tak proliferácia buniek a zhubnosť nádoru.

Infekcia vírusom HPV

Infekcia vírusom HPV sa na rozdiel od iných pohlavných ochorení vo väčšíne prípadov neprejavuje typickými príznakmi. Na to, aby ochorenie prešlo z počíiatočnej infekcie do rakovinového bujenia musí vírus prekonať imunitný systém hostiteľa a prípadne svoj genóm interagovať do genómu hostiteľskej bunky, aby mohlo následne dochádzať k ďalším mutáciám. HPV napáda dlaždicového bazálne bunky cervikálneho epitelu v oblasti ektocervixu (vonkajšia časť krčka maternice) i cylindrické bunky endocervixu (hrdlo krčka maternice), kde dochádza k tvorbe CIN (cervical intraepithal neoplasia) - prekarcinózy, ktorá pokiaľ je neliečená vedie až k štádiu karcinómu.

HPV vyvoláva odpovede prirodzenej i adaptívnej imunity vedúce k zničeniu vírusu i napadnutých buniek, HPV sa však dokáže týmto procesom úspešne vyhnúť. V štádiu počiatočnej infekcie viriony neindikujú bunkovú lýziu a zostavájú v bunke. Pri prirodzenej replikácií bunky proteíny antigénnej kapsidy nie sú exprimované až do chvíle, kedy sú bunky diferencované do najvrchnejších vrstiev epitelu. V tomto momete už dendritické bunky antigénne proteiny nerozpoznajú.

Rakovina krčka maternice

Rakovina krčka maternice je v celosvetovom merítku druhé najrozšírenejšie zhubné ochorenie u žien mladších než 45 rokov. Každým rokom sa toto ochorenie diagnostikuje až u 500 000 žien, z čoho až polovica umiera. Väčšina úmrtí sa však vyskytuje v rozvojových krajinách, a to najmä z dôvodu nedostatočných screeningových testov. V rozvinutých krajinách už prebiehajú screeningové programy, kedy je pri každej gynekologickej prehliadke povinný výter krčka maternice. Rýchlou automatizovanou analýzou DNA odobraných buniek je tak možné včas odhaliť prenádorové a nádorové zmeny. V prípade pozitívneho nálezu je pacientka sledovaná a v prípade potvrdeného karcinómu sa pristupuje k adekvátnej liečbe.

Vakcinácia

V súčasnosti sú na trhu dostupné tri vakcíny proti HPV s rôznym rozsahom ochrany. Medzi ne patrí bivalentný Cervarix (GSK, chráni proti 2 typom HPV), kvadrivalentný Gardasil (predtým Sligard, proti 4 typom HPV) a najnovšie i rekombinantná nonavalentá vakcína Gardasil9 (tzv. univerzálna, chráni až proti 9 typom HPV). Tieto vakcíny sú určené pre dievčatá a mladé ženy. Optimálny vek pre očkovanie je ešte pred začatím pohlavnej aktivity. Vo väčšine krajín sa odporúča očkovanie dievčat vo veku 11-13 rokov a doočkovanie starších. V Česku a na Slovensku zatiaľ táto vakcinácia nie je hradená z verejných zdrojov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudský papilomavírus