Redaktor:M2k/Lietadlové motory

Lietadlové motory
Motor pre ľahké lietadlá má na kľukovej skrini dve alebo štyri oceľové rebrované valce usporiadané proti sebe (ležatý motor). Valce uzatvárajú veká z ľahkej zliatiny. Hlavné a ojničné ložiská sú valčekové. Ventily visia v hlavách valcov šikmo a tesnia na oceľových sedlách zalisovaných do hláv. Vačkový hriadeľ je uložený v dvoch guľových ložiskách. Duralové tyčky s tvrdými oceľovými hlavičkami sú uzavreté v hlinikových rúrkach. Vahadielka sa kývajú na guľkových ložiskách. Komôrky vahadiel sú zliate s hlavou a uzatvárajú ich veká z elektrónu. Karburátor visí na spodku olejovej nádrže. Zapaľovače sú vzadu na konzole. Olejové čerpadlo je dvojté (suchý karter). Veľké motory sa chladia vodou. Na kľukovej skrini sedia napr. dva hliníkové bloky, ktoré majú šesť valcov. V predu je kompresor fúkajúci vzduch do šiestích karburátorov. Nad kompresorom sú dva zapaľovače. Na druhom konci motora je reduktor (vrtuľa sa otáča pomalšie ako motor). Vačkové hriadele sú v hlavách pod dlhými krytmi. Motor sa roztáča stlačeným vzduchom. Rozdeľovač vzduchu je umiestnený na konci vačkového hriadeľa. Vyškové motory sa chladia glykolom (vrie pri 197) podobným glycerínu. Valce sú obyčajne obrátené, takže kľukový hriadeľ je hore (invertný motor) Čím viac piestov pracuje na spoločný hriadeľ, tým je motor ľahší. Hviezdicový motor má hlavnú matkovú ojnicu, do ktorej je začapovaných ďalších 8 ojníc. Každý valec má dva výfukové a dva plniace ventily. Ventily sa otvárajú vačkovým kotúčom, ktorý má 4 nasávacie vačky a 4 výfukové vačky. Tento kotúč sa otáča opačne a osemkrát pomalšie ako kľuka.

Pracovný valec a piest

Valec nemá mať vyššiu teplotu ako asi 250C. Nasávaný vzduch a zmes ho ochladí len veľmi málo (vnútorné chladenie), preto sa chladí aj zvonka. Chladiaca plocha sa zväčšuje rebrami (rebrá sa odlejú alebo vytočia), okolo ktorých sa ventilátorom ženie prúd vzduchu. Valce chladené vzduchom sú na kľukovú skriňu priskrutkované obyčajne samostatne. Valce chladené vodou sa do plášťov vsádzajú ako mokré vložky. Automobilové motory mávali vo valcoch zalisované tenké vymeniteľné vložky (suché vložky); to preto, aby pri menení vybehaných vložiek novými nebolo treba vymeniť aj piesty. Aby neunikla chladiaca voda, mokrá vložka má na spodnom konci v žliabkoch gumové prstence. Aby sa guma pri montáži nepoškodila, montujeme vložku veľmi opatrne. Valec sa hore utesní plochým krúžkom z vyhriatej medi, ktorý sa do žliabku vtlačí prstencovým výstupkom, vytočeným na hlave valca. Kedže vložky v kostre motora nedržia pevne, nesmieme pri odoberaní hlavy valca otáčať kľukou. Trenie piestov by mohlo zapríčiniť posunutie vložky a prípadné natešenie vody do oleja. Valce sa odlievajú zo špecialnej liatiny odstredivo, kalia a popúštajú sa. Trecie plochy sa honujú tj. uberie sa niekoľko stotín milimetra a to trikrát za sebou (hrubými, jemnými a leštiacimi kameňmi). Zvonka sa vložky natierajú asfaltovou farbou. Vybehané valce sa vybrusujú; napr. valec primeru 110 mm sa môže vybrúsiť na 110,5mm; 111mm; 111,5mm; 112mm. Piest je vo valci dosť voľný. Medzeru uzatvárajú pružné liatinové krúžky, ktoré sú na jednom mieste rozrezané. Pred zasunutím piesta do valca sa presvedčíme, či krúžky na valec dobre priliehajú. Piest vložíme do valca bez krúžkov, potom dáme nad piest krúžok a kontrolujeme či nepresvitá svetlo. Šírku škáry meeriame aj mierkoou (0,5 až 1mm). Presvedčíme sa aj o tom, či sa krúžok pohybuje v žliabku voľne a či neklepe (bočná vôľa).Prevlečené krúžky natočíme tak, aby škáry netvorili súvislú štrbinu. Poloha krúžkov sa v žliabkoch nemení, i keď nie sú zabezpečené. Pri montáži väčšich piestov nasadíme na valec kuželový vodiaci prsteň. Krúžky malých piestov zvierame pri nasadzovaní plechov manžetou. Pri práci sa piest opiera o valec striedavo vpravo a vľavo, čím sa otvárajú boky žliabkov. Kedže žliabky sa aj vytĺkajú, krúžky hliníkových piestov sú úzke. Pri rýchlosti bežných motoroch sú žliabky vytočené v tvrdých zaliatych prsteňoch. (str. 298).