Redaktor:Orfanik/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Termálne pramene Vyhne[upraviť | upraviť zdroj]

alebo Vyhnianske minerálne pramene je skupina Termálnych prameňov vo Vyhniach, v Regióne Štiavnických vrchov v okrese Žiar nad Hronom.

Vznik termálnych prameňov[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzené termálne pramene v oblasti Vyhní vznikli v súvislosti s tektonickými procesmi súvisiacimi s prepadaním kaldery Štiavnického stratovulkánu a tvorbou Žiarskej kotliny. V novších dobách - od stredoveku sa síce popisuje len prameň zo štôlne, ale v blízkosti niekdajších Vyhnianskych kúpeľov sa nachádza poloha travertínu ktorá sa tvorí len pri voľne vytekajúcej vode. Pruh travertínu by mal byť dôkazom, že prameň mal hlbšie v minulosti aj prirodzené pramenište vychádzajúce na povrch. Dodnes je v oblasti niekdajšej Vyhnianskej budovy Kolkárne zamokrená oblasť, kde pôda nikdy nepremŕza. A. Rebro vo svojej publikácii predpokladá, že prameň nikdy nevyvieral na povrch.

Vznik prameňov je nepriamo naviazaný na tektonickú líniu tzv Považanskej tektonickej poruchy, respektívne na križovanie menších tektoník s touto poruchou, Považanská porucha sa tiahne od Sklených Teplíc cez Vyhne, Lukavicu, Hodrušu Hámre až po Richnavskú dolinu.

V blízkosti dnešných výverov sa nachádza jedno z telies dolomitov, krýh usadených hornín cez ktoré v Neogéne prerazili vulkanické horniny, ktoré vrstvy dolomitizovaných vápencov pochovali pod neovulkanitmi. Po ukončení vulkanickej činnosti boli hlavne na severných úbočiach Štiavnického stratovulkánu denudáciou a eróziou kryhy vápencov a dolomitov znovu obnažené. Tieto znovuodkryté vápence a dolomity sa podľa miest svojich najväčších výskytov nazývajú Sklenoteplickým a Vyhnianskym vápencovým ostrovom, ale vyskytujú sa hpjne aj v Hodrušskej doline.

Termálna voda dnes vo Vyhniach vystupuje na kontakte andezitu a dolomitizovaného vápenca v takzvanej Novej štôlni.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Vyhnianskych termálnych vodách je z roku 1496 kedy sa uvádza, že Erazmus Rőssel dal pre ľudí sprístupniť teplý prameń ležiacich na jeho pozemku nad železným hámrom Rősselovskej rodiny a vzniknuté lokálne kúpele nazvali "thermae Roselinae" teda Rősselove kúpele.(Krchnáková) V 16. storočí Georg Wernher vo svojom diele "O podivuhodných prameňoch uhorských" uvádza, že voda bola od prameňa k nádržiam na kúpanie privádzaná drevenými žľabmi, ktoré sa celé pokryli kameňom teda travertínom. Wernher nespomína, že by sa tu jednalo o štôlňu z ktorej voda pramení. Voda bola vedená v drevených žľaboch najmä kvôli jej vychladeniu, čo by malo znamenať že vytekajúca voda bola príliš horúca na to, aby sa v nej dalo kúpať. To znamená teplotu nad 45 stupňov Celzia.

Vo Vyhniach sa traduje, že pramene boli zachytené stredovekou štôlňou dlhou 31 siah, teda 62 metrov, razenou na prieskum ložiska pyritu alebo hematitu ako rudnej suroviny pre miestne železné hámre . Nemožno vylúčiť, že sa jednalo razenie nejakej kutacej kresanice, preto že skutočnosť, že na kontakte sopečných hornín a vápencov sa vyskytujú takzvané skarnové ložiská železných rúd bola známa údajne od nepamäti. Pramenisko volali "Stará štôlňa" z ktorej mal vytekať jeden horúci, jeden teplý a jeden studený prameň.Horúci a teplý prameň pôvodne oddelili od studeného drevenou alebo murovanou hrádzkou a drevenými rúrami vyvŕtanými z jedľových alebo smrekových kmeňov termálnu vodu vyviedli pred štôlňu do vychladzovacích žľabov.

V Rösselovských starých kúpeľoch boli pôvodne dva bazény - jeden pre šľachtu a vysokopostavené osoby, druhý ktorý dostával vodu z prvého, bol určený pre baníkov a plebs.

Stará štôlňa mala byť v 19. storočí v zlom stave, údajne sa zavaľovala. Kresané štôlne síce bývajú stabilné, ale zlý stav možno pripísať zrýchlenému zvetrávaniu hornín pôsobením pretekajúcich horúcich vôd a pár. V tom čase už kúpele vlastnilo mesto Štiavnica, ktoré navrhlo vyraziť nižšie tzv. Novú štôlňu, dlhú 126 metrov , razenú nižšie pod úrovňou Starej štôlne. Vyrazili ju v roku 1862. Od čelby štôlne vyrazili na povrch 15 metrový vetrací komín, dnes vyúsťujúci v objekte pri hoteli Termál

Neskôr, keď výdatnosť prameňov naďalej klesala, dovolilo mesto Štiavnica vyhĺbiť po puklinách z ktorých vyvierala dvojica rozdielne teplých prameňov, dva krátke, niekoľkometrové vrty

Aktuálne využívané teplé pramene vo Vyhnianskej oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti boli využívané len dva prírodné termálne pramene vyvierajúce v takzvanej starej štôlni dlhej 31 siah, teda 62 metrov.

V roku 1862 po vyrazení novej - nižšej- pramennej štôlne boli pre kúpeľné účely využívané vody výdatnejšieho tzv. Prostredného prameňa teplého 37 stupňov a Predného prameňa. Zadný prameň je studený.

Prirodzené (banské) pramene :[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pramene v starej štôlni s pôvodnou teplotou nad 45 stupňov Celzia boli stiahnuté v roku 1862 na nižšiu úroveň Novej štôlne,
  • V roku 1862 po vyrazení novej - nižšej- pramennej štôlne boli pre kúpeľné účely využívané vody výdatnejšieho tzv. Prostredného prameňa teplého 37 stupňov a Predného prameňa. Zadný prameň je studený.
  • (Hynie) Uvádza, že "Starý prameň" má teplotu 38 stupňov , a "Nový prameň" 35 stupňov Celzia , výdatnosť spolu 400 l/min

Umelé (vrtné) zdroje termálnej vody vo Vyhniach[upraviť | upraviť zdroj]

patria sem nasledovné vrty:

  • Vrt H1 vyhĺbený pri čelbe Novej štôlne, vrt je pri dnešnom hoteli Termál. Bol vyvŕtaný v roku 1967 do hĺbky 92 metrov . Termálnu vodu zachytáva v hĺbkovom horizonte 19-78 metrov. Teplota vody 35,3 stupňov, výdatnosť 300 l/min. , hladina termálnej vody vo vrte je 4,5 m pod povrchom 
  • údajne existujú aj ďalšie vrty.

Hydrogeologický výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Analýzy vody[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhnianskych teplých prameňov boli robené od polovice 17. storočia

Prvé analýzy vôd dvojice prameňov vykonal v roku 1857 X.Y, po ňom K. Ernst v roku 1912 analyzoval vody prameňa, .Neskôr bolo vykonané veľké množstvo analýz , v súčasnosti sa zloženie vody analyzuje v pravidelných intervaloch na zloženie a testujú sa aj na prítomnosť mikroorganizmov

Termálne vody vo Vyhniach majú obsah minerálnych látok okolo 1000 miligramov na liter, Hynie uvádza 1150 a 1180 mg/liter

Vrtný výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý vrt H1 na zachytenie existujúcich prírodných prameňov bol vyvŕtaný v roku 1967

Podľa ústnej informácie boli v 90tich rokoch vyvŕtané ďalšie vrty pre ďalšie hotely, ale pramenisko je spoločné a tak sa pravdepodobne čerpá príliš veľa vody, následkom čoho je trvalý postupný pokles výdatnosti a teploty termálnych vôd

..

Problematika stáleho poklesu teplôt termálnych vôd vo Vyhniach:[upraviť | upraviť zdroj]

Popisy teplôt v histórii:[upraviť | upraviť zdroj]

V 19 storočí nameral Dávid Wachtel teplotu 40 stupňov Celzia ale starší autori : K.O.Moller v 18 storočí uvádzajú že bola voda taká horúca, že v nej bolo sotva možné udržať ruku, čo by znamenalo teplotu vody nad 45 stupňov 

Infiltračné oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie hydrologické výskumné práce predpokladali, že termálnu vodu vedúce vápence a dolomity

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Prejsť nahor↑Mgr. Augustín Rebro: Vzácne a obdivované vody Slovenska. Vydalo Balneologické múzeum Piešťany 1996 strany 50-53 ISBN 80-85670-10-0
  2. Prejsť nahor↑Ota Hynie: Hydrogeologie ČSSR II Minerální vody, Nakladatelství Československé Akademie Věd, Praha 1963 strana 586  
  3. Prejsť nahor↑Mgr. Lucia Krchnáková Mgr. Janka Schillerová: Vyhnianske kúpele v archívnych dokumentoch in zborník Vyhne – minulosť a súčasnosť, SBM B.Štiavnica 2006, ISBN 80-85579-32-4
  4. Prejsť nahor↑Wernher, Georg: Von den wunderbarlichen Wassern in Hungarn khurtzer Bericht, Wienn, 1558 strana 12 - 15 [VD16 W 2021] Bayerische Staatsbibliothek München, Digitale Bibliothek
  5. P. Krahulec a kolektív: Minerálne vody Slovenska vyd. Osveta pre Slovakotermu 1977, ISBN 70-033-78-03 strany 450-452
  6. Prejsť nahor↑http://www.enviromagazin.sk/enviro2008/enviro6/05_nove.pdf
  7. Prejsť nahor↑http://www.health.gov.sk/?ikz-prirodne-zdroje[1]
  8. Uznané prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje na Slovensku [online]. health.gov.sk, [cit. 2017-03-15]. Dostupné online.
  9. http://www.health.gov.sk/?povolenie-na-vyuzivanie-prirodnych-liecivych-a-mineralnych-zdrojov-2

Pozri tiež[upraviť | upraviť zdroj]

Obrázky a schémy k textu článku na


  1. Uznané prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje na Slovensku [online]. health.gov.sk, [cit. 2017-03-15]. Dostupné online.