Preskočiť na obsah

Redaktor:Pitko rj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vlhkosť a niečo o vetraní[upraviť | upraviť zdroj]

Funkcie okien[upraviť | upraviť zdroj]

V celkovej konštrukcii stavby nám okno zabezpečuje niekoľko funkcií, či už je to presvetlenie interiéru slnečným žiarením alebo kontakt s okolitým prostredím. Taktiež sa stáva bežným prostriedkom na prívod čerstvého vzduchu do miestností. Na druhej strane cestou, ktorou sa zbavujeme opotrebovaného a vlhkého vzduchu z interiéru. V konštrukcii stavby okno predstavuje v porovnaní s obvodovým plášťom slabšie miesto (z hľadiska tepelno-technických vlastností), preto je potrebné tejto konštrukcii a súvisiacim detailom (ostenie, parapety) venovať patričnú pozornosť. Tým, že sú tepelno-technické parametre týchto konštrukcií horšie, dochádza tu k deformácii teplotného poľa (viac ochladzované plochy), čo sa prejavuje vyššími tepelnými stratami a väčším ochladzovaním plôch. To následne vedie za určitých okolností ku kondenzácii (roseniu) vodnej pary či už na oknách samotných alebo aj na súvisiacich konštrukciách (ostenia, parapety).

Vlhkosť v obytných priestoroch[upraviť | upraviť zdroj]

Z tohto pohľadu je práve vlhkosti v obytnom priestore potrebné venovať náležitú pozornosť. Najškodlivejšia pre okná je vo forme vodnej pary, nakoľko ju nevidíme ihneď, ale až po jej skondenzovaní. Práve vodná para a následne kondenzát môžu spôsobovať značné škody. Vlhkosť, ktorá sa v obytných priestoroch nachádza, môže byť technologická alebo z užívania. Technologická vlhkosť je tá, ktorá sa tam nachádza ešte z čias stavby domu z mokrých procesov. Je to voda z betónu, omietok, poterov, atď. Tá sa zo stavby uvoľní najčastejšie v priebehu prvého roka, avšak jej množstvo je enormné, preto treba vo fáze výstavby zabezpečiť intenzívne vetranie. Vlhkosť z užívania je vlhkosť, ktorá sa v obytných priestoroch tvorí nepretržite, pričom zdrojmi vlhkosti je varenie, pranie, sušenie bielizne,sprchovanie, akvária, človek počas spánku, izbové rastliny. Aj tejto vlhkosti treba venovať náležitú a sústavnú pozornosť. Najčastejším následkom nadmernej vlhkosti je tvorba plesní.

Čo sa stane po výmene okien?[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšiu pozornosť treba venovať po osadení nových okien v novostavbách alebo výmene starých okien za nové okná počas prvého roka. Hlavne s výmenou starých okien za nové sa úplne mení klíma celého obytného priestoru. Zmenili sa teplotné a vlhkostné parametre obytného priestoru. Preto si na danú skutočnosť treba zvyknúť a to, čo bolo pri starých oknách samozrejmosťou (vetranie škárami) sa teraz stáva povinnosťou užívateľa. Ak je výmena starých okien spojená aj s rekonštrukciou obytného priestoru, respektíve ide o novostavbu pribúda ďalší významný zdroj vlhkosti – technologická vlhkosť pri stavaní. Aj pri samotnej výmene okien je potrebné opraviť „ostenie“ okna (omietky špaliet), čo je mokrý proces, ktorý so sebou prináša vlhkosť.  Tejto technologickej vlhkosti sa vieme zbaviť v priebehu prvého roka. Preto po výmene okien venujte zvýšenú pozornosť vetraniu. Tvorenie kondenzátu či už na sklách alebo v okolí okien je príznakom chyby (najčastejšie zvýšená interiérová vlhkosť)  a tú treba bezodkladne zistiť a následne odstrániť príčinu vzniku kondenzátu.

Povrchová úprava okien[upraviť | upraviť zdroj]

Inovácia v oblasti povrchovej úpravy okien so zavedením modernej technológie mnoho týchto negatívnych vplyvov úplne odstránila alebo značne potlačila.Samozrejme najlepšie a najefektívnejšie je predchádzať problémom spojených s vlhkosťou. Najlacnejším a najjednoduchším spôsobom je vetranie. Ako je ale všeobecne známe, najväčšie možnosti úspory energie sú možné práve vetraním. Treba však dbať na to, aby vetranie bolo efektívne a dostatočné. Na to, aby sme mohli žiť v zdravom prostredí, potrebujeme dostatok čerstvého vzduchu. Množstvo čerstvého vzduchu je stanovené hygienickým minimom, súčasná vyhláška stanovuje minimálnu výmenu vzduchu na 15 m3/1 os.Táto informácia je však v príkrom rozpore s očakávanými úsporami energie práve z vetrania. Staré konštrukcie okien spôsobovali nadmernú výmenu vzduchu, čoho príkladom bol citeľný prievan, pri vetre fučanie cez škáry a netesnosti. Nadmerné straty viedli k vysokým nákladom na energiu na vykurovanie.

Prvým príznakom nadmernej vlhkosti v interiéri je kondenzovanie vodnej pary (rosenie skiel) z interiérovej strany hlavne v zimnom vykurovacom období. Pri použití izolačných dvojskiel s U – hodnotou 1,1 – 1,0  W/m2.K by k tomuto javu nemalo vôbec dochádzať. S orosením skla z interiérovej strany je možné sa stretnúť v spodnom okraji skla spôsobeným dištančným rámikom, ktorý sa nachádza medzi dvoma tabuľami skla. Tento rámik je vyrobený z rôznych materiálov. Najčastejšie sa na výrobu rámikov používa hliník, nerez alebo plast. V závislosti od druhu materiálu je aj možný výskyt rosenia skla na okraji sklenenej tabule (hlavne pri použití hliníkového dištančného rámika). Takéto rosenie môže byť len v rozsahu 1-2 cm od okraja dištančného rámika a to vo forme jemnej pary. Väčší rozsah zarosenia okien signalizuje vysokú interiérovú vlhkosť, pričom začína dochádzať k stekaniu kondenzátu na zasklievaciu lištu a z nej na parapet. Dlhodobé pôsobenie vlhkosti škodí ako oknám, tak aj celkovému vnútornému vybaveniu domu.

So zvýšenou vlhkosťou je možné sa stretnúť najviac v kuchyni, kúpeľni a spálni.

Tipy pre srávne vetranie[upraviť | upraviť zdroj]

Nevyhrievajte vzduch obsahujúci vysokú vlhkosť nad 60 %. Radšej vyvetrajte, nakoľko studený aj vlhký vzduch z exteriéru sa po zohriatí na 20 °C stáva suchý, čím sa spotrebuje niekoľkonásobne menej tepla než udržiavať vlhký zohriaty vzduch na teplote 20 °C. Vetrajte minimálne ráno a večer, miestnosti s vysokou vlhkosťou alebo s vysokou stálou produkciou vlhkosti (kúpeľne, kuchyne) vetrajte dodatočným zariadením riadeným podľa vlhkosti.. V týchto priestoroch treba venovať vetraniu zvýšenú pozornosť! Už ľahký vietor výmenu vzduchu za hodinu zdvojnásobí. Urýchlené vetranie je možné uskutočniť priečnym vetraním cez niekoľko miestnosti. Miestnosti s otvoreným ohňom musia byť vetrané permanentne, takisto kuchyne so sporákom na plyn kvôli zvýšenému obsahu nebezpečných splodín - oxidov síry (odvetrávanie digestorom), vzduch dnu môže ísť aj cez štrbiny. Pri nedodržaní týchto zásad budú vaše okná vystavené extrémnemu namáhaniu vplyvom vlhkosti, ktoré môže viesť k trvalým alebo prechodným poškodeniam vašich okien. Vyššia vlhkosť je problém sám osebe a zvaľovať ju iba na problém okien je ľahkomyseľné. Faktom je, že dlhodobá vlhkosť spôsobí škody na drevených oknách a  na plastových nie, no zanedbanie tohto problému sa prejaví inde ( plesne vo vstavaných skriniach, v kútoch miestností).

Ako vetrať správne a ekonomicky čo najefektívnejšie?[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom vetrania je dosiahnuť maximálnu kvalitu vzduchu v miestnosti pri minime spotrebovanej energie. Pokiaľ sa však na oknách objaví orosenie, je už neskoro myslieť na úsporu energie. Vtedy je nutné vyvetrať. Doba potrebná pre kompletnú výmenu vzduchu v miestnosti pri nárazovom vetraní (úplne otvorené okno) je závislá od vonkajšej teploty v priebehu roka, pohybuje sa približne od 4 minút v zime po 30 minút v lete.

Kto chce žiť v zdravom a čistom obytnom prostredí, pričom nie je podstatné, z akého materiálu sú okná vyrobené, vlhkosť a vetranie musí mať pod stálou kontrolou.