Redaktor:Zajac Vanka/Pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diagram smerov rozvoja - vedomostná ekonomika


Riadenie vedomostí Knowledge Management (KM)[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Knowledge Management na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

vzhľadom k tomu, že v médiách a aj na wikipedii beží polemika o používaní správneho pojmu pre jav, ktorý sa rozvíja v manažmente od 90-tych rokov 20.storočia a v ekonómii ako vede od toho momentu, keď štatistiky priniesli zaujímavý údaj o tom, že ekonomika USA po prvý raz začína byť v roku 1955 tvorená prínosmi z odborov vedomostí ( prvý to zaznamenal americký ekonóm Fritz Machlup v roku 1962 a jeho tvrdenia spopularizoval P.F.Drucker v diele Vek diskontinuity v 1992, je potrebné definovať novú vedeckú disciplínu ako i jav v ekonómii a bez ohľadu na to, ako si ktorý vedec alebo politik alebo univerzitný pracovník pomenuje tento jav a túto disciplínu vo svojom diele, je vhodné ustáliť ho na definovaní obsahu tohto javu a držať sa bázického pomenovania pojmu (koncept v angl), ktorým bolo a je knowledge management, v preklade do slovenského jazyka ak management = riadenie a knowledge = vedomosti, tak riadenie vedomostí

riadenie vedomostí[upraviť | upraviť zdroj]

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Proces riadenia vedomostí (knowledge management KM ) predstavuje súhrn stratégií a praktík používaných v organizácii na identifikáciu, vytvorenie, vysvetľovanie, rozmiestnenie a umožnenie osvojenia si názorov a skúseností. Tieto názory a skúsenosti predstavujú vedomosti, ktoré sú alebo zosobnené u jednotlivcov, alebo sú uložené v organizačných procesoch alebo praktikách.

Táto disciplína bola založená v roku 1991 (viď Nonaka,1991), zahŕňa kurzy týkajúce sa oblastí ako podnikanie, obchod, informačné systémy, manažment a dokumentaristika a informácie (Alavi&Leidner 1999). V súčasnosti sa aj ďalšie oblasti zapájajú do výskumu KM. Tieto zahŕňajú informácie a médiá, informatiku, verejné zdravie, verejnú politiku.

Množstvo veľkých podnikov a neziskových organizácií venovalo zdroje zamerané na vnútorný proces riadenia vedomostí (KM), ktoré sú často súčasťou odborov podnikateľskej stratégie, informačných technológií alebo riadenia ľudských zdrojov (Addicott, McGivern & Ferlie 2006). Aj v mnohých konzultačných spoločnostiach sa vykonávajú stratégie a poradenstvo týkajúce sa KM pre tieto organizácie.

Úsilie o riadenie vedomostí (KM) je typické zameraním na také organizačné ciele ako zlepšenie prevádzky, konkurenčná výhodnosť, inovácie, zadieľanie získaných poznatkov, integráciu a kontinuálne zlepšovanie organizácie. Úsilie KM sa prekrýva s organizačným učením sa, môže byť odlíšené od neho väčším zameraním sa na proces riadenia vedomostí ako na strategické aktíva a zamerané na povzbudenie zdieľania vedomostí. Úsilie o KM môže pomôcť jednotlivcom i skupinám zdieľať významné vnútorné poznatky organizácie, obmedziť nadmernú prácu , môže predchádzať „objavovaniu kolesa“, obmedzovať čas potrebný na školenia pre nových zamestnancov, získať intelektuálny kapitál počas procesu fluktuácie pracovníkov v organizácii a priaspôsobiť ho zmenenému prostrediu a trhom ( McAdam&McCready 2000), (Thompson&Walsham 2004)

Vedomosti ako ekonomický zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Peter F. Drucker predvídal pre 21.storočie nástup novej produktívnej sily – produktivity vedomostí. Ekonomika založená na vedomostiach sa ešte len rodí, ale už dnes je tu nádej, že bude určujúcou pre udržanie rovnováhy v celoplanetárnom rozsahu. Pretože vedomosti sú surovinou, ktorá sa exploatáciou neznehodnocuje, nemíňa, ale naopak, obohacuje a znásobuje sa. Ale to potom priam otáča naruby celú ekonomickú teóriu založenú na financiách, na kapitáli, pretože vedomosti sú novým zdrojom, zatiaľ ani v účtovníctve v zásade nepodchyteným.Finančný kapitál je dnes dogmou, ktorá bráni prechodu na nový typ ekonomiky a bude ekonomikou vedomostí prekonaný. Sám P.F.Drucker predpovedá, že sa musí nájsť niekto, kto spracuje ucelenú teóriu, ktorá bude viesť k revolučnej zmene v myslení a spôsobe ekonomického i spoločenského usporiadania spoločnosti. Ak Marx spracoval ucelenú teóriu o kapitále, očakával Drucker spracovanie ucelenej teórie o vedomostiach a za ňou bude nasledovať spoločenská zmena. Vzhľadom k tomu, že nestor manažmentu P.F.Drucker ( 1909-2005) ukončil už svoje dielo, môžem prehlásiť, že predovšetkým v jeho knihách Vek diskontinuity a Postkapitalistická spoločnosť je táto teória už definovaná.

Vedomosti sú „znovuobjavené“ v 20.storočí pre priemyselnú spoločnosť a trhovú ekonomiku ako zdroj bez možnosti vyčerpania zásob a bez straty – úbytku v prípade ich zapájania do pracovného procesu sa stávajú základným ekonomickým zdrojom budúcej postkapitalistickej spoločnosti..:[1]


Produktivita vedomostí[upraviť | upraviť zdroj]

Produktivita vedomostí je základný prvok ekonomiky, ktorá využíva nový ekonomický zdroj tvorby bohatstva tak ako predtým boli definované pôda, nerastné zdroje, kapitál,práca.

Zabezpečovanie produktivity vedomostí je funkciou manažmentu. Túto funkciu vláda vykonávať nemôže. Nemôžu sa jej zhostiť ani trhové sily. Zabezpečenie produktivity vedomostí si žiada systematickú a organizovanú aplikáciu vedomostí na vedomosti.Týmto sa zaoberá riadenie vedomostí, manažment vedomostí, alebo česky povedané znalostný management.Pojmy ako centralizácia, decentralizácia, diverzita, to nie sú ekonomické pojmy, ale pojmy z oblasti riadenia (Drucker: Znalosti, jejich ekonomie, jejich produktivita,s.108-109,Postkapitalistická společnost, Management Press, 1993).

Pravidlá pre riadenie vedomostí[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vedomosti musia mieriť vysoko, aby prinášali výsledky. Vedomosti sú produktívne iba vtedy, ak sú aplikované tak, aby prinášali niečo nové a významné.
  • Zabezpečiť produktivitu vedomostí vyžaduje, aby boli vedomosti jasne zamerané. Musia byť vysoko koncentrované.
  • Úsilie o produktívne využitie vedomostí musí cieľavedomé a organizované, či už ho vynaloží jednotlivec alebo organizácia, tím v organizácii. Nejde o "záblesk génia" ale o tvrdú prácu.
  • Manažér v organizácii riadi vedomosti ako ekonomický zdroj obdobne ako riadi iné zdroje, teda plánuje ich, obstaráva ich, alebo sa podieľa na ich tvorbe, eviduje ich, organizuje ich využívanie v procese výroby alebo v prevádzke, kontroluje ich aplikáciu a využívanie, hodnotí ich a rozhoduje o ich použití vo forme vitálnych, živých vedomostí.

Manažér vedomostí podobne ako CEO plánuje stratégiu využívania vedomostí a hodnotí ich prínos. V prípade kvalifikovanej i obslužnej práce rozhoduje, ako by mala byť práca organizovaná, aký druh tímu je vhodný pre daný druh práce a jej postupy. Je to práce v tímoch a v organizácii.

Systematické využívanie príležitostí ku zmenám. S týmito príležitosťami je potrebné spojiť schopnosti a prednosti kvalifikovaných špecialistov a ich tímov. Investovanie času ako zdroja pre dosiahnutie produktivity vedomostí. Vyžaduje sa však nepretržitý krátkodobý tok výsledkov.

Produkcia vedomostí[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú tri základné spôsoby produkcie nových vedomostí:

  • Zdokonaľovanie existujúcich vedomostí a postupov, nepretržité zlepšovanie, produkcia "z dobrých na lepšie" ( čo je skutočný význam pre KAIZEN)
  • Zužitkovanie ako nepretržité využívanie existujúcich vedomostí v nových a nových oblastrach, pre vyvíjanie nových a odlišných produktov, služieb a postupov, exploatácia vedomostí z iného odboru a pre iné zákaznícke segmenty
  • Inovovanie ako dosahovanie skutočne zásadných a prevratných výsledkov, získavanie noviniek, smerujúcich novými a inými smermi než doposiaľ

Hlavná zásada je v tom, že všetky tri spôsoby je nutné rozvíjať spoločne v jednom procese produktivity vedomostí.


História[upraviť | upraviť zdroj]

Úsilie o riadenie vedomostí má dlhú históriu, obsahujúcu mnoho diskusií o práci, formálne platné práce, diskusné fóra, podnikové knižnice, profesionálne tréningy a programy mentorovania a koučovania. V súčasnosti, s rozvojom používania osobných počítačov v druhej polovici 20.storočia, sa objavili ďalšie špecifické adaptácie technológií na báze vedomostí, expertných systémov, vedomostných skladov, podporných systémov skupinového rozhodovania, intranetu, kooperatívnej práce podporenej informačnými technológiami.

Pojem osobné riadenie vedomostí (KM) bol prezentovaný v roku 1999, čo do oblasti riadenia vedomostí (management of knowledge) na úrovni jednotlivca ( Wright 2005). Prvé zbierky prípadových štúdií v podmienkach podnikania uznali dôležitosť a význam dimenzií KM v oblasti stratégií, procesov manažmentu a meraní (Morey, Maybury&Thuraisingham 2002).

Z toho vyplýva hlavné poučenie:

  • ľudia a kultúry ktoré ovplyvňujú ich správanie sa, sú osobitne najzávažnejším zdrojom tvorby, šírenia a aplikácie úspešných vedomostí;
  • kognitívne, sociálne procesy a organizačné učenie sa sú základom pre úspech stratégie riadenia vedomostí;
  • meranie, porovnávanie a stimuly sú základom pre zrýchlenie procesu učenia sa a zavedenie zmeny kultúry;
  • Programy riadenia vedomostí môžu skrátka poskytovať veľkolepé úžitky ako jednotlivcom tak i organizáciám ak sú zmysluplné, konkrétne, orientované na činnosť.

Pojem systému riadenia vedomostí sa vyvíjal smerom k víziám o ľudskej spoluúčasti a jej výstupoch čoraz bližšie k objaveniu sa Web 2.0. Tento smer vývoja je definovaný ako Enterprise 2.0 (McAfee, 2006). Teraz však prebiehajú diskusie (Lakhand&McAfee,2007), či Enterprise 2.0 je iba módny výstrelok, ktorý neprinesie nič nového alebo užitočného, alebo či dokonca ide o budúcnosť procesu riadenia vedomostí (Davenport, 2008).


Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

KM sa vyvinul ako vedecká disciplína začiatkom 90-tych rokov. Spočiatku bol podporovaný len tu a tam praktikmi, až kým Scandia neprijala Leifa Edvinssona vo Švédsku ako prvého manažéra vedomostí ( CKO = Chief Knowledge Officer) vo svete. Dávno predtým však začal rôzne stránky KM preskúmavať Hubert Saint-Onge (predtým CIBC,Kanada). Cieľom CKO je riadiť a maximalizovať nehmatateľné aktíva intangible v ich organizáciách. Postupne sa CKO začali zaujímať nielen o praktické, ale aj o teoretické aspekty KM a tak bola sformovana nová výskumná oblasť.

Myšlienky systému riadenia vedomostí (KM), boli vyzdvihnuté takými akademikmi, ako Ikujiro Nonaka (Hitotsubashi University), Hirotaka Takeuschi (Hitotsubashi Universtiy) a Baruch Lev ( New York university). V roku 2001 bývalý redaktor Fortune Magazin-u Thomas Stewart publikoval a osvetlil na úvodnej stránke význam intelektuálneho kapitálu organizácií (Serenko a kol.,2001). Od jeho založenia systém riadenia vedomostí (KM) ako disciplína postupne rástol do akademickej zrelosti. Predovšetkým, je tu trend k vyššej spolupráci medzi akademikmi, čiastočne prenikol do publikácií jednotlivých autorov. Po druhé, zmenila sa úloha praktikov. Ich príspevky k akademickému výskumu dramaticky klesli z 30 % celkových príspevkov k len 10% v roku 2009.

Široký rozsah myšlienok disciplíny riadenia vedomostí (KM) existuje na báze bez oficiálnej dohody, prístupy sa rôznia od autorov a škôl. Ako disciplína dozrieva, akademické debaty vzrástli ako okolo teórií, tak aj praxe KM, pričom odrážajú nasledujúce pohľady:

  • Technocentrický so zameraním sa na technológie, ideálne tie ktoré, ktoré zdôrazňujú zdieľanie vedomostí a ich tvorbu,
  • Organizačný, ktorý sa zameriava na to, ako má byť organizácia navrhovaná, aby najlepšie umožňovala rozvíjať procesy vedomostí
  • Ekologický so zameraním na vzájomné pôsobenie ľudí, identít, vedomostí a environmentálnych faktorov ako komplexný prispôsobivý systém podobný k prirodzenému (prírodnému) ekosystému

Podľa myšlienok škôl, kľúčovými komponentami procesu riadenia vedomostí (KM) sú ľudia, procesy, technológie a/alebo kultúra, štruktúra, technológia, v závislosti od špecifických pohľadov (Spencer&Scherer, 2007). Rôzne myšlienkové školy riadenia vedomostí (KM)obsahujú rôzne optiky, cez ktoré môže byť na KM nazerané a vysvetľované, obsahujú:

- praktizujúce spoločenstvá (community of practice) (Wenger, McDermott&Synder, 2001(2) - analýzy spoločenskej siete (3) – social network - intelektuálny kapitál (Bontis&Choo, 2002 (4) - informačné teórie (McInerney,2002) (5) - vedu o kmplexnosti (complexity science) (6),(7) - konštruktivizmus (8), (Nanjappa&Grant,2003)

Dimenzie vedomostí[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú rôzne konštrukcie pre rozlíšenie rozdielov medzi vedomosťami. Jedna z navrhovaných konštrukcií pre kategorizovanie „rozmerov“ vedomostí rozlišuje vedomosti ako

tacitné a explicitné[upraviť | upraviť zdroj]

Tacitné vedomosti reprezentujú internalizované vedomosti, o ktorých si jednotlivec nemusí byť vedomý, že o nich vie, pomocou ktorých však vie splniť jednotlivé úlohy. Na opačnej strane spektra sú explicitné vedomosti, ktoré reprezentujú vedomosti, ktoré si jednotlivci zreteľne uvedomujú, venujú im pozornosť a môžu ich ľahko formálne komunikovať s ostatnými. (9) (Alawi&Leidner,2001)

Skorší výskum predpokladal, že úsilie o úspešné riadenie vedomostí (KM) potrebuje konvertovať intenalizované tacitné vedomosti na explicitné v záujme ich spoločného zdieľania, ale to samé úsilie musí tiež umožniť jednotlivcom internalizovať ich a pochopiť ich, ako aj kodifikovať vedomosti získané z úsilia o riadenie vedomostí.

Následný výskum v oblasti KM tvrdil, že rozdiel medzi tacitnými a explicitnými vedomosťami reprezentuje prílišné zjednodušenie a že definícia explicitných vedomostí je sama protichodná. Presnejšie, ak majú byť vedomosti explicitné, musia byť preložené do informácie ( ako napr.symboly mimo našej hlavy) (Serenko&Bontis, 2004). Neskôr navrhoval Ikujiro Nonaka model SECI (Socializácia- Externalizácia- Kombinácia-Internalizácia), ktorá uznáva špirálovitý proces vzájomného ovplyvňovania vedomostí tacitných a explicitných (Nonaka&Takeuschi,1995). V tomto modeli vedomosti postupujú v cykle v ktorom implicitné vedomosti sú „vytiahnuté“ a stávajú sa explicitnými a explicitné sú reinternalizované do implicitných.

spracované vložené (embedded) a naučené získané (embodied)[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá navrhovaná konštrukcia pre kategorizáciu dimenzie vedomostí rozlišuje medzi spracovanými vloženými vedomosťami systému mimo ľudského jedinca ( napr. informačný systém môže obsahovať informáciu zaparacovanú vo svojom návrhu) a prirodzene začlenenými vedomosťami reprezentujúcimi naučenú schopnosť ľudského tela cez telesný a vnútorný emočný systém. (Sensky, 2002)

tvorba nových resp. využívanie vytvorených[upraviť | upraviť zdroj]

Tretia navrhovaná konštrukcia kategorizácie dimenzií vedomostí rozlišuje medzi výskumnou tvorbou „nových vedomostí“ ( napr. inovácie) oproti transferu alebo využívaniu „vytvorených vedomostí“ v rámci skupiny, organizácie alebo komunity. Prostredie spolupráce ako praktizujúce spoločenstvá alebo využívanie nástrojov spoločenského využívania počítačov môžu využívať ako tvorbu vedomostí tak i transfer vedomostí. (10)


Stratégie riadenia vedomostí[upraviť | upraviť zdroj]

Vedomosti môžu byť prístupné v troch stupňoch: pred, počas a po činnostiach systému riadenia vedomostí (KM). Rôzne organizácie skúšali podchytiť rôzne vedomosti motiváciou, vrátane vytvárania obsahu podriadeného vykonávania a poskytovaniu odmien včlenených do plánov hodnotenia činností. Existuje značný nesúlad názorov v tom, či v tejto oblasti pohnútky pracujú alebo nie a nevznikol o tom žiadny konsenzus.

Stratégia posunu (push) riadenia vedomostí (KM) obsahuje aktívnejšie riadenie vedomostí. V takomto prípade sa jednotlivci snažia explicitne dekódovať svoje vedomosti do skladu zdieľaných vedomostí, akými sú databázy, ako aj získavať vedomosti, ktoré potrebujú, ktoré iní jednotlivci uložili do skladu vedomostí. (11). To je všeobecne známe ako kodifikačný prístup ku KM.

Ďalšia stratégia KM zapája jednotlivcov do požadovania vedomostí od expertov združených v rôznych subjektoch na báze ad hoc ( stratégia ťahu - pull strategy) , v tomto prípade jednotliví experti umožňujú prenikať do podstaty problému jednotlivým osobám alebo ľuďom, ktorí to potrebujú (Snowden, 2002). Všeobecne je to známy personalizačný prístup ku riadeniu vedomostí (KM).

Ďalšie stratégie riadenia vedomostí KM pre spoločnosti obsahujú[upraviť | upraviť zdroj]

- odmeny ( ako prostriedok motivácie na zdieľanie vedomostí) - rozprávanie príbehov (stroytelling) ako prostriedok prenosu tacitných vedomostí - učenie sa prierezovými projektami (cross-project learning) - prehľady po skončení činnosti - mapovanie vedomostí ( mapa vedomostných skladov prístupná pre všetkých v spoločnosti) - praktizujúce spoločenstvá - zoznamy expertov ( ktoré umožňujú nájsť experta tomu, kto potrebuje, hľadá) - prenos najlepších praktík (best practice transfer) - riadenie kompetencií (competence management) ako systematické hodnotenie a plánovanie kompetencií jednotlivých členov organizácie) - spriaznenosť a zostava (v prípade fyzických situácií, ak zamestnanec buď je ochotný alebo zabraňuje zdieľaniu vedomostí) - vzťahy majster-učeň ( vzorové učenie sa majstrovstvu) - technológie spolupráce ( collaborative technologies) ako groupwares ( spoločné IT programy) a pod. - vedomostné sklady (databázy, prístroje na označovanie atď) - meranie a oznamovanie intelektuálneho kapitálu ( ako cesta k vytváraniu explicitných vedomostí v organizácii) - vedomostní sprostredkovatelia (brokers) – niektorí pracovníci v organizácii preberajú zodpovednosť za špecifické odbory a sú prvými referenciami pre tých, čo potrebujú vedieť s kým hovoriť o veci) - spoločenské software programy (social sw) ako wiki, blogy, spoločenské siete atď,

Motivácia k úsiliu o riadenie vedomostí[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje množstvo oznamov o motivovaní vedúcich organizácií k osvojeniu si procesu riadenia vedomostí (KM )(12). Typickými príkladmí v úsilí o KM sú:

- Rastúci obsah vedomostí je sprístupnený k rozvoju a zabezpečeniu vytvorenia produktov a služieb - Dosahovanie skrátenia cyklu rozvoja nových produktov - Umožňovanie povzbudzovanie a riadenie inovácií a organizačné učenie sa - Investovanie do šírenia expertíz ľuďom naprieč celou organizáciou - Zvýšenie prepojenia sietí medzi internými a externými jednotlivcami - Riadenie podnikateľského prostredia a umožňovanie pracovníkom získať náhľady a myšlienky potrebné k ich práci - Riešenie nepoddajných alebo hrozivých problémov - Riadenie intelektuálneho kapitálu a intelektuálnych aktív pracovníkov ( ako napr. expertíz a know-how vlastnených kľúčovými jednotlivcami)

Existujú debaty, či je KM viac ako trvajúca módna vlna, hoci rastúci objem výskumov v tejto oblasti môže nádejne pomôcť odpovedať na túto otázku, takisto sa vytvára konsenzus, ktoré prvky KM pomáhajú určovať úspech alebo neúspech tohto úsilia (Wilson, 2002) (13)

Technológie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé technológie riadenia vedomostí (KM) obsahovali organizačné „žlté stránky“ s umiestnením expertíz a dokumentácie manažérskych systémov. V kombinácii s ranným rozvojom technológií spolupráce ( čiastočne Lotus Notes) sa KM technológie rozvinuli v polovici 90-tych rokov. Naslednovalo úsilie KM o vybrané semantické technológie pre hľadanie a vyberanie resp.triedenie a rozvoj nástrojov elektronického učenia sa (e-learning) pre praktizujúce spoločenstvá (Capozzi 2004) (14)

Najnovšie sa rozvíjajú nástroje spoločenských sietí ( social computing ) ako blogy a wiki, ktoré umožnili menej štrukturovaný a samoriadiaci až ekologický prístup k prenosu, podchyteniu a tvorbe vedomostí, zahrňujúc rozvoj nových foriem komunít –spoločenstiev, sietí, maticových organizácií. Napriek tomu sú aj takéto nástroje stále založené na texte a kódovaní a preto reprezentujú prenos explicitných vedomostí. Tieto nástroje čelia výzvam vytvorenia „vydestilovaných“ zmysluplne použiteľných vedomostí a zabezpečenia prenosnosti ich obsahu cez rôzne kanály . (15) (Andrus,2005)

Softwarové nástroje v riadení vedomostí KM sú zbierkou technológií a nie sú nevyhnutne nadobudnuté ako jednotlivé výsledky software. Tieto sw-nástroje riadenia vedomostí majú ďalej výhodu v používaní v existujúcej infraštruktúre informačných technológií. Organizácie a podnikatelia míňajú veľký podiel zdrojov a robia značné investície do najnovších technológií, systémov a infraštruktúry, aby podporili riadenie vedomostí (KM).

Je nevyhnutné, aby všetky tieto investície boli náležite schvaľované a robené múdro a že mnoho príslušných technológií a sw-nástrojov je vyberaných a kombinovaných k tomu, aby riadenie vedomostí umožnili. Je teda prístupný súbor charakteristík, ktoré môžu podporovať podnikateľov a ľudí robiacich dôležité rozhodnutia v ich výbere sw-nástrojov pre riadenie vedomostí (KM). (16)

Riadenie vedomostí (KM) sa teda stáva uholným kameňom vznikajúcich podnikateľských stratégií ako v prípade riadenia životných cyklov služieb (Service Lifecycle Management (SLM) spoločností, ktoré sa stále viac obracajú na SW-predajcovi za účelom zlepšenia ich efektívnosti napr. v priemysle aviácie, ale nielen tu. (17).


Manažéri vedomostí[upraviť | upraviť zdroj]

Manažér vedomostí je rolou a návrhom, ktoré si získali popularitu v poslednom desaťročí. Rola sa dramaticky vyvinula z potreby tvoriť a zabezpečovať sklady vedomostí až po rolu, ktorá zahŕňa ovplyvňovanie kultúry organizácie kvôli zlepšeniu zdieľania vedomostí, používania, učenia sa, spolupráce a inovácií. Funkcie riadenia vedomostí (KM) sú spojené s rôznymi oddeleniami organizácie. Môžu byť kombinované s riadením kvality, predajom, manažmentom ľudských zdrojov, inováciami, výkonnými činnosťami, atď a sú pravdepodobne určované motiváciou riadenia vedomostí v danej časti organizácie.

Manažéri vedomostí majú rôzny pôvod, od informačných vedcov a technikov po manažérov a podnikanie. Efektívny manažér vedomostí je niekto, kto pravdepodobne ovláda súbor verzatílnych ( vzájomne sa doplňujúcich a vymeniteľných) zručností s ovláda poimy organizačného správania sa, organizačnej kultúry, procesov, tvorby značiek a marketingu, kolaboračných technológií ( technológií vzájomnej spolupráce).

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Addicott, Rachael; McGivern, Gerry; Ferlie, Ewan (2006). "Networks, Organizational Learning and Knowledge Management: NHS Cancer Networks". Public Money & Management 26 (2): 87–94.

http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=889992.

  • Alavi, Maryam; Leidner, Dorothy E. (1999). "Knowledge management systems: issues, challenges, and benefits". Communications of the AIS 1 (2).

http://portal.acm.org/citation.cfm?id=374117.

  • Alavi, Maryam; Leidner, Dorothy E. (2001). "Review: Knowledge Management and Knowledge Management Systems: Conceptual Foundations and Research Issues". MIS Quarterly 25 (1): 107–136.

http://web.njit.edu/~jerry/CIS-677/Articles/Alavi-MISQ-2001.pdf.

  • Andrus, D. Calvin (2005). "The Wiki and the Blog: Toward a Complex Adaptive Intelligence Community". Studies in Intelligence 49 (3).

http://ssrn.com/abstract=755904.

  • Bontis, Nick; Choo, Chun Wei (2002). The Strategic Management of Intellectual Capital and Organizational Knowledge. New York:Oxford University Press. ISBN 019513866X.

http://choo.fis.toronto.edu/OUP/.

  • Capozzi, Marla M. (2007). "Knowledge Management Architectures Beyond Technology". First Monday 12 (6).

http://firstmonday.org/htbin/cgiwrap/bin/ojs/index.php/fm/article/view/1871/1754.

  • Davenport, Tom (2008). "Enterprise 2.0: The New, New Knowledge Management?". Harvard Business Online, Feb. 19, 2008.

http://discussionleader.hbsp.com/davenport/2008/02/enterprise_20_the_new_new_know_1.html.

  • Spender, J.-C. & Andreas Georg Scherer (2007), "The Philosophical Foundations of Knowledge Management: Editors' Introduction", Organization 14 (1): 5-28, <http://ssrn.com/abstract=958768>
  • Serenko, Alexander; Nick Bontis & Lorne Booker et al. (2010), "A scientometric analysis of knowledge management and intellectual capital academic literature (1994-2008)", Journal of Knowledge Management in-press
  • Wenger, Etienne; McDermott, Richard; Synder, Richard (2002). Cultivating Communities of Practice: A Guide to Managing Knowledge - Seven Principles for Cultivating Communities of Practice. Boston: Harvard Business School Press. pp. 107–136. ISBN 1578513308. http://hbswk.hbs.edu/archive/2855.html.
  • Wright, Kirby (2005). "Personal knowledge management: supporting individual knowledge worker performance". Knowledge Management Research and Practice 3 (3): 156–165. doi:10.1057/palgrave.kmrp.8500061.

referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Studia Politica Slovaca 2/2009,Slovenská akadémia vied,str.3-4,charakteristika vedomostnej ekonomiky, základné pojmy

^ "Introduction to Knowledge Management". Unc.edu. http://www.unc.edu/~sunnyliu/inls258/Introduction_to_Knowledge_Management.html. Retrieved 2010-01-15. ^ (PDF). http://www.crito.uci.edu/noah/HOIT/HOIT%20Papers/TeacherBridge.pdf. Retrieved 2010-01-15. ^ (PDF). http://www.ischool.washington.edu/mcdonald/ecscw03/papers/groth-ecscw03-ws.pdf. Retrieved 2010-01-15. ^ Secretary of Defense Corporate Fellows Program; Observations in Knowledge Management: Leveraging the Intellectual Capital of a Large, Global Organization with Technology, Tools and Policies. IBM, Global Business Services. 2002. http://www.ndu.edu/sdcfp/reports/2007Reports/IBM07%20.doc. Retrieved 2010-01-15. ^ "Information Architecture and Knowledge Management". Iakm.kent.edu. http://iakm.kent.edu/programs/information-use/iu-curriculum.html. Retrieved 2010-01-15. ^ Snowden, Dave (2002). "Complex Acts of Knowing - Paradox and Descriptive Self Awareness". Journal of Knowledge Management, Special Issue 6 (2): 100 - 111. ^ SSRN-Knowledge Ecosystems: A Theoretical Lens for Organizations Confronting Hyperturbulent Environments by David Bray. Papers.ssrn.com. http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=984600. Retrieved 2010-01-15. ^ http://citeseer.ist.psu.edu/wyssusek02sociopragmatic.html ^ "SSRN-Literature Review - Knowledge Management Research at the Organizational Level by David Bray". Papers.ssrn.com. http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=991169. Retrieved 2010-01-15. ^ "SSRN-Exploration, Exploitation, and Knowledge Management Strategies in Multi-Tier Hierarchical Organizations Experiencing Environmental Turbulence by David Bray". Papers.ssrn.com. http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=961043. Retrieved 2010-01-15. ^ (PDF). http://www.cs.fiu.edu/~chens/PDF/IRI00_Rathau.pdf. Retrieved 2010-01-15. ^ http://tecom.cox.smu.edu/abasu/itom6032/kmlect.pdf ^ (PDF). http://myweb.whitman.syr.edu/yogesh/papers/WhyKMSFail.pdf. Retrieved 2010-01-15. ^ "p217-ricardo.pdf" (PDF). http://elvis.slis.indiana.edu/irpub/HT/2001/pdf53.pdf. Retrieved 2010-01-15. ^ "Knowledge Management". www.systems-thinking.org. http://www.systems-thinking.org/kmgmt/kmgmt.htm. Retrieved 2009-02-26. ^ Smuts, Hanlie; Van der Merwe, AJ; Loock, M (2009), Key characteristics in selecting software tools for Knowledge Management, 11th International Conference on Enterprise Information Systems, Milan Italy (May 2009). ^ Aviation Industry Group. "Service life-cycle management"[dead link], Aircraft Technology: Engineering & Maintenance, February-March, 2005. [edit] External links KMWorld Magazine - http://www.kmworld.com Knowledge management at the Open Directory Project [hide]v • d • eKnowledge Management

Iné stránky[upraviť | upraviť zdroj]

manažment znalostí vedomostná spoločnosť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Zajac_Vanka/Pieskovisko&oldid=4510352“