Roman de la Rose

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Roman de la Rose
Roman de la Rose
Meister des Rosenromans 001.jpg
kruh okolo Génia Lásky

Autor Guillaume de Lorris
Spoluautor/i Jean de Meung
Pôvodný jazyk starofrancúzština
Krajina vydania Francúzsko
Dátum 1. vydania originálu 1230 a 1277
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny druh poézia
Literárny žáner román vo veršoch

Roman de la Rose (doslova Román o Ruži) je najznámejšie a najkomentovanejšie dielo stredovekej európskej literatúry. Dielo napísali v 13. storočí dvaja autori: Guillaume de Lorris a Jean Chopinel de Meung, skrátene Jean de Meung.

Preklad do modernej zveršovanej francúzštiny bol vykonaný Bordasom[1]. Súčasný preklad je trochu nejasný, čo je spôsobené práve prekladom zo starofrancúzštiny do moderného jazyka. Niektoré výrazy preto zmenili význam.

Prvá časť[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá časť napísaná Guillaumom de Lorris v rokoch 1230 - 1240 obsahuje sen autora o nedostupnej ruži, chránenej húfom alegorických postáv symbolizujúcich Strach, Hanblivosť, Ohováranie, atď. Pozostáva zo 4058 osemslabičných veršov. V tejto časti sa rozpráva o láske muža a jeho vyvolenej, do ktorej uzatvorenej záhrady symbolizujúcej lásku (záhrada vyvolenej krásky) nemôže preniknúť.

Miniatúra záhrady lásky v diele Román o Ruží

Druhá časť[upraviť | upraviť zdroj]

Druhú časť napísal mešťan a univerzitný učiteľ Jean de Meung (1250-1305) a má 19 000 veršov. Celé literárne dielo Román o ruži tak obsahuje celkom 28 000 veršov.[2], vyšla asi v roku 1277.

Niektoré pasáže, navyše vytrhnuté z kontextu, vyvolali na začiatku 15. storočia prvú veľkú diskusiu vo francúzskej literatúre, v ktorej sa stretli obrancovia Jeana de Meung a obrancovia žien, ku ktorým patrila Christine de Pisan.[3]

Druhá časť je vlastne encyklopédia vtedajšieho stredovekého vedenia, ktorú striedavo prednášajú alegorické postavy Príroda, Génius, Priateľ, atď. Ľúbostná romantika v tejto časti ustupuje, kurtoázna láska a služba žene sa zavrhuje a za cieľ lásky sa vyhlasuje plodenie potomstva.

Táto časť predstavuje diskusiu o láske viac filozofickú než v prvej romantizujúcej časti prezentoval Guillaume de Lorris. Druhá časť vyprovokovala polemiky o vízii ženy podľa Jeana de Meung, hlavne sa jednalo o kritiku Christine de Pisan, ktorá bránila feministické pozície. V danej dobe to bola odvážna debata členky kráľovského dvora o postavení stredovekej ženy. Nachádzame tu známe porovnanie manželstva a rybárskej siete, do ktorej ryby hľadajú vchod, zatiaľ čo by z nej najradšej vyšli.

V druhej časti sa nefilozofuje len o láske. Pojednáva sa tiež o:

  • domácich zvieratách, ktorými si človek nemôže poslúžiť tak ako by to robil keby vedeli chápať
  • o dôvtipe prírody, ktorá zariadila, že želanie mať potomkov nestačí a preto pridala k danej veci aj milostný akt, čo celú vec spríjemnilo a poskytlo motiváciu
  • pánoch, ktorí nemajú žiaden dôvod glorifikovať seba pred svojimi predkami, ak sami nevlastnia kvality predkov

Román má charakter zábavnej konverzácie a je zároveň návodom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Aktuálne je preklad stratený, ale možno nájsť úryvok v l’Anthologie de la poésie française od Pierre Seghers. Jedna verzia je k dispozícii na stránke Project Gutenberg
  2. Kultura středověké Evropy, Jacques Le Goff, ODEON, 1991, český preklad Josef Čermák, str. 462, ISBN 80-207-0206-7
  3. Tvorcovia svetových dejín, Kol. autorov, Mladé letá, 2002, str. 287

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Roman de la Rose na francúzskej Wikipédii.