Saprofág
Saprofág (tiež saprotrof, saprob), je heterotrofný organizmus (predovšetkým živočíchy či huby, iné skupiny sa označujú skôr ako rozkladače), ktorý ale na rozdiel od predátorov získava energiu z organických látok odumretých organizmov alebo ich časťami. Takýto spôsob aspoň čiastočnej výživy sa niekedy nazýva hniložijnosť či saprotrofia. Saprofágy sa považujú za konzumenty a za rozkladače (dekompozitory), na rozdiel od zelených producentov s fotosyntetickými farbivami.
Saprofyt[upraviť | upraviť zdroj]
Zastaraným termínom saprofyt sa skôr označovali niektoré nezelené vyššie rastliny (napr. Hniezdovka hlístová, rôzne orchideje), o ktorých sa myslelo, že sa vyživujú z odumretých organických látok (viac tiež epifyt). Výraz ss používal všeobecne aj pre huby a niektoré baktérie. Dnes ide o zastaraný termín, pretože sa zistilo, že ss spomínané vyššie rastliny vyživujú vďaka zvláštnej symbiózy (mutualizmu) s hubami (mykoheterotrofia).[1]
Niekedy je termín saprofyt (napr. v mykológii, v lichenológii) stále používaný.
Delenie saprofágov[upraviť | upraviť zdroj]
Saprofágy sa delia na zdochlinožravce (mršiny), detritofágy – rozkladače (detrity) a koprofágy (výkaly).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Hershey, David R. (1999). Myco-heterophytes and parasitic plants in food chains. American Biology Teacher 61, 575-578.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Saprofág na českej Wikipédii.