Sarodius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sarodius bol kráľ Alanov v oblasti severného Kaukazu v šiestom storočí. Zmienka o Sarodiovi kráľovi Alanov sa zachovala z pera byzantského pisára, keď v roku 569 prišli k Západným Turkom byzantskí vyslanci vedení Zemarchom. Predmetom vyjednávania bola zmena trasy hodvábnej cesty. V polovici šiesteho storočia dobyli Turci Sogdian a získali kontrolu nad hodvábnou cestou, ktorá prechádzala zo strednej Azie do Perzie. Turci sa spojili s Byzantskou ríšou proti Sásánovskej ríši v Perzii. V tomto spore sa Alani vedení Sarodiom priklonili na stranu Peržanov. Alani pochádzali zo strednéj Azie, boli zväzom mnohých prevažne kočovných kmeňov živiacich sa chovom dobytka, hovorili iránskymi dialektikami, ale niektoré kmene v oblasti Kavkazu hovorili kavkazkými nárečiami. Podľa antických popisov to boli pohybliví krutí bojovníci, spôsobom života pripomínali Hunov. Archeológovia odkryli v južnom Rusku v oblasti severného Kavkazu pozostatky alanských hradísk. Vek niektorých siaha až do čias keď vládol kráľ Sarodius. Za potomkov Alanov sa považujú dnešní Osetínci.