Agrárna demokracia
Agrárna demokracia (iné, dobové názvy: roľnícka demokracia, sedliacka demokracia) bol slovenský eklektický teoretický koncept z prvej polovice 20. storočia, slovenský variant agrarizmu, podľa ktorého mal mať roľnícky stav centrálnu pozíciu v národnom, kultúrnom a hospodárskom živote slovenských a stredoeurópskych národov. Roľníci mali politicky pôsobiť ako stredová sila medzi nacionálno-konzervatívnymi a liberálno-sociálnymi politickými orientáciami.[1]
Popredným zástancom a hlásateľom agrárnej demokracie bol Milan Hodža. Tento koncept rozvíjal vo verejných prednáškach a publicistických prejavoch od začiatku 20. storočia po koniec 30. rokov 20. storočia, spočiatku ako člen Slovenskej národnej strany, následne ako čelný predstaviteľ Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu (tzv. agrárnej strany).[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b agrárna demokracia. In: ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 12.
Odporúčaná literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- HOLEC, Roman. Agrárna demokracia ako pokus o tretiu cestu stredoeurópskej transformácie. In Historický časopis (Bratislava : Slovak Academic Press). ISSN 0018-2575, 2011, roč. 59, č. 1. s- 3-32.
- KRAJČOVIČOVÁ, Nataša. Agrárna demokracia v diele a politike Milana Hodžu. In Pekník, Miroslav (ed.). Milan Hodža a agrárne hnutie. Bratislava : Veda, 2008. 192 s. ISBN 978-80-224-1016-8, s. 52-63.
|
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |