Serech

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Serech v hieroglyfoch

O33

determinatív pre serech (srḫ)

s r
x
O33

serech (srḫ)

P1060241 Louvre Stèle du roi-Serpent rwk.JPG

Serech faraóna Vadžiho (Džeta) z 1. dynastie. [pozn 1]

Serech (staroeg. srḫ) je v egyptských hieroglyfoch uzatvorený grafický znak obdĺžnikového tvaru, ktorý môže obsahovať znaky prvého mena staroegyptského panovníka – Horovo meno. Znak predstavuje štylizovanú fasádu kráľovského paláca s bránou a nikami, na ktorej tróni Horov sokol. Vymedzoval a zdôrazňoval kráľovský majestát a samotné hieroglyfické znaky, ktoré tvorili kráľovské meno. Predstavuje najstarší spôsob zobrazovania kráľovských mien v staroegyptskej ikonografii, ktorý predchádzal mladšiu a známejšiu kartušu. Pochádza zo staroeg. srḫ – „urobiť známym“.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Meno panovníka bolo jedným z najdôležitejších prvkov kráľovského prejavu a identity v starovekom Egypte a bolo mu zárukou, že budúce generácie budú stále vedieť o jeho živote a vláde.[2] Prvé doklady o používaní tohto typu mena pochádzajú z veľmi skorého obdobia, ešte spred 0. dynastie, a pokračujú cez celé ďalšie dejiny starovekého Egypta.[3] Ako príklad je možné spomenúť serech s Horovym menom faraóna Škorpióna (Hor-Škorpión) z obdobia 0. dynastie, Senusreta I. (Hor-Anchmesut) z 12. dynastie, alebo posledného egyptského faraóna Nachthareheba (Hor-Meritauej) z 30. dynastie.[4]

Serech predstavuje kráľovský palác, jeho pôdorys a zároveň pohľad na priečelie. Obdĺžnikový rám je zjednodušená dispozícia a geometrický vzor je štylizácia čelnej fasády paláca.[5] Pokiaľ táto forma mena bola vyrytá alebo namaľovaná na predmet, označovala pôvod, príp. majetok kráľovského dvora.[6] Zobrazený serech s Horovym menom panovníka sa umiestňoval na rôzne objekty a znamenal dôležité vyjadrenie kráľovskej ideológie.[7] Horovo meno bolo zobrazené v hieroglyfoch a nad ním sa obyčajne nachádzal sokol, ako odkaz na boha Hora.[2]

Horovo meno je prvé z piatich mien faraónovej titulatúry, ktorá sa používa od 5. dynastie. Existuje niekoľko prípadov, ktoré sú odlišné od zaužívaného zobrazovania. Známym je príklad prvého mena faraóna Peribsena z 2. dynastie, ktorého serech nesie miesto Horovho sokola Sutechovo zviera.[8] Do rovnakej dynastie je radený aj ďalší faraón Chasechemuej, ktorý má nad serechom Horovho sokola spolu so Sutechovým zvieraťom.[9] Tieto rozdiely pravdepodobne vypovedajú o politickej situácii ríše v období ich panovania. Existujú aj ďalšie príklady odchyliek, ktoré nie sú tak známe, napr. meno hypotetického panovníka, ktoré sa v súčasnosti číta ako „Dvojitý Hor“. V tomto prípade je známe zobrazenie serechu s dvoma sokolmi.[10]

Ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]

Slonovinový štítok z pohrebnej výbavy faraóna Dena (1. dynastia) zobrazuje ako zabíja nepriateľa. V strede motívu je serech s královým menom.

Prvé kráľovo meno bolo zobrazované v hieroglyfoch, ktoré obklopoval serech, a na ňom obyčajne sedel boh Hor v podobe sokola,[2] preto toto meno je známe aj ako „Horovo meno“.[5] Zobrazovanie kráľovho mena v serechu má symbolický význam. Je obrazne umiestnené v kráľovskom paláci akoby v strede kráľovskej moci a správy, tzn. že serech bol symbolom kráľovského majestátu. Prítomnosť sokola znamenala manifestáciu boha v živom kráľovi.[5][11] Doslovný preklad by mohol znieť „božská moc kráľovského majestátu (Hora) je vtelená do osobnosti, ktorá prebýva v paláci“.[1]

V počiatkoch egyptskej štátnosti, počas prvých dynastií, Horovo meno nieslo aj agresívny aspekt božstva, možno jeho podmaňujúcu silu, ktorá znamenala v tomto období dôležitý faktor moci legitímneho faraóna. Príkladom môžu byť mená panovníkov 1. dynastie: Hora-Ahu – „Hor bojovník“ alebo Hora-Kau – „Hor s napriahnutou rukou“.[12] Tieto mená odhaľujú vojnovú ikonografiu skorých kráľovských pamiatok z obdobia formovania štátu. Zdôrazňujú autoritu založenú na vojenskej sile a moci nad životom a smrťou.[13]

Počas 2. dynastie sa tento dôraz začal meniť. Egyptológia v tomto období predpokladá nestabilné pomery v štáte. Zmena v serechu faraónov Peribsena a Chasechemueja bola pravdepodobne prejavom práve tohto stavu, tj. vyvrcholenia určitého historického procesu, pretože nasledujúci panovníci sa dokázateľne vrátili k pôvodnej forme prvého kráľovského mena a jeho ikonografii.

Variácie zobrazenia Horovho sokola sú vzácne. Bežná forma je sediaci sokol bez doplnkov, vyskytujú sa však aj korunované, alebo inak pozmenené sokoly.[14] Napr. jedna z verzií serechu faraóna Vadžiho (Džeta) z 1. dynastie nesie sokola korunovaného tradičnou dvojitou korunou.[15] Serech málo známeho panovníka z 3. alebo 4. dynastie menom Šaru nesie dvoch sokolov korunovaných jednotlivo korunou Horného a Dolného Egypta, sediacich na zlatom náhrdelníku.[16]

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Serech z najstarších nálezov bol prázdny, pretože symbol bol sám dostatočným odkazom na kráľovskú moc. Postupom času začali králi do neho vpisovať svoje mená.[17] Počas 2. dynastie sa na krátko zmenila podoba (z „Hor-meno“ na „Sutech-meno“, potom „Hor-Sutech-meno“).[13] Dnes sú tieto dva príklady považované za výnimky v tradícii.[17] Príčina nie je známa, v súčasnosti jestvuje niekoľko hypotéz, ale ani jedna z nich nie je potvrdená.

Peribsen a Chasechemuej[upraviť | upraviť zdroj]

Na sklonu 2. dynastie, za doposiaľ neznámych okolností, nadobudol postupne boh Sutech väčší význam, aký pôvodne mal. Stúpol až do tej miery, že na serechu dočasne vystriedal boha Hora. Onedlho sa na ňom objavili obe božstvá.[18] S menom faraóna Peribsena je spojený serech, na ktorom je Sutechove zviera – psovitý tvor s dlhým, na konci rozštiepeným chvostom.[19] Takto Peribsen deklaroval, že je pozemským vtelením boha Sutecha.[7] Dôležitosť Sutecha počas Peribsenovho panovania je vidieť aj na pečatiach z Abyda. Odkazuje na boha s prívlastkom „zlatý“ alebo „nubtský“, „z Nubtu“ (z Nagády), ktorý bol bežne používaný pre Sutecha. Zdá sa, že Peribsen ho prijal za svoje osobné božstvo a je vidieť na jednom aj z jeho nápisu: „On nubtský, odovzdal Obe zeme svojmu synovi, kráľovi Oboch zemí Peribsenovi.“[18]

Jedna z interpretácií tejto dramatickej zmeny hovorí o vzbure, ktorá bola nakoniec potlačená, príp. inak urovnaná posledným kráľom 2. dynastie Chasechemuejom, ktorého meno sa objavuje s oboma zvieratami božstiev.[19] Pôvodná podoba mena tohto panovníka bola Chasechem – „Ten, ktorý povstáva pred Mocnosťou“ a bola zmenená na Chasechemuej – „Ten, ktorý povstáva pred oboma Mocnosťami“.[pozn 2] Mocnosti sú niektorými interpretované ako Horus a Sutech (resp. ich symbolické zvieratá).[20] Okrem toho zo samotného Chasechemuejovho mena by malo byť zrejmé, že sa pokúšal spojiť vplyv oboch božstiev. Oprávnenosť tohto tvrdenia je však otázna. Chasechemuejov prívlastok Nebuihetepimef – „Obaja Páni sú v ňom v mieri“ na pečatiach tento dohad tiež naznačuje. To môže znamenať, že vyriešil určitý vnútorný konflikt, najskôr stúpencov oboch bohov, teda ak „obaja Páni“ sú Hor a Sutech – archetypálni oponenti zo staroegyptských legiend stvorenia.[19] Iní v podobe serechu vidia spôsob určitého štátneho obrodenia za Chasechemueja, ktorý bol schopný opäť zjednotiť Horný a Dolný Egypt. Toto vysvetlenie však ostáva viac v špekulatívnej rovine, pretože neexistujú dostatočné dôkazy na jeho podporu.[21]

Napriek všetkému sa však zdá, že zahraničné vzťahy postúpili dopredu počas Chasechemuejovho panovania. Prezrádzajú to niektoré otlačky pečati z obdobia jeho vlády, v ktorých sa objavuje titul staroeg. jmj-r3 h3st – správca cudzích krajov. Titul jasne naznačuje existenciu cudzieho územia ovládaného Egyptom.[22] Obe zmeny tradičnej formy prvého kráľovského mena nevydržali dlhšie ako po koniec Chasechemuejovej vlády, čo naznačujú aj stopy po snahe vymazať (zničiť) reliéf Sutechovo zvieraťa na Peribsenovej stéle, ktorej vznik je kladený do nasledujúceho obdobia.[20]

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Serech je dokladom dôležitosti ikonografie pri vzniku a šírení kráľovskej moci, najmä v raných štádiách egyptského kráľovského úradu.[13] Bol významnou súčasťou obrazu staroegyptského panovníka, čo dokresľujú aj nálezy z celého spektra staroegyptských dejín, od obdobia spred 0. dynastie až po 30. dynastiu. Dáva tiež hrubú predstavu o staroegyptskej architektúre a náznak obrazu spoločenskej situácie v čase panovania toho-ktorého faraóna. Niektoré serechy sú vzácnym príkladom zobrazenia Sutechovho zvieraťa a poskytujú dôvod zamyslieť sa nad príčinou ich prítomnosti, či sú symbolom nestability alebo dokonca zmien historických okolností 2. dynastie.

Ukážky serechov[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Táto stéla je z jeho hrobky v Abyde, v súčasnosti sa nachádza v expozícii Musée du Louvre v Paríži. (Bard 2008, s. 14) Je jedna z dvoch pohrebných stél, ktoré boli umiestnené na východnej strane hrobky, a vymedzovali priestor, ktorý bol určený pre rituál obety. Je široká 65 cm a vysoká 143 cm. (Robins 2000, s. 33)
  2. Alternatívne preklady: „Mocnosť sa zjavuje“ a „Obe mocnosti sa zjavujú“. (Allen 2010, s. 437, 442; Clayton 2008, s. 26)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Allen 2010, s. 64
  2. a b c Bard 2008, s. 114
  3. Shaw 2000, s. 6
  4. Quirke 1990, s. 29
  5. a b c Robins 2000, s. 33
  6. Wilkinson 2000, s. 44
  7. a b Robins 2000, s. 36
  8. Baker 2008, s. 363
  9. Baker 2008, s. 177
  10. Baker 2008, s. 100
  11. Wilkinson 2008, s. 222–223
  12. Clayton 2006, s. 16
  13. a b c Wilkinson 2000, s. 202
  14. Baker 2008, s. 511
  15. Baker 2008, s. 94
  16. Baker 2008, s. 421
  17. a b Wilkinson 2000, s. 201
  18. a b Wilkinson 2000, s. 295
  19. a b c Bard 2000, s. 86
  20. a b Robins 2000, s. 37
  21. Wilkinson 2000, s. 91
  22. Wilkinson 2000, s. 92

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Allen, James P. (2010), Middle Egyptian: An introduction to the language and culture of hieroglyphs, New York: Cambridge University Press, ISBN 9780521653121 
  • Baker, Darrell (2008), The encyclopedia of the Egyptian pharaohs, Oakville, CT: Bannerstone Press, ISBN 9780977409440 
  • Bard, Kathryn A. (2000), „The Emergence of the Egyptian State (c. 3200–2686 BC)“, The Oxford History of Ancient Egypt, Ian Shaw, New York: Oxford University Press Incorporated, ISBN 9780198150343 
  • Bard, Kathryn A. (2008), An Introduction to the Archaeology of Ancient Egypt, Malden: Blackwell Publishing, ISBN 9781405111485 
  • Clayton, Peter A. (2006), Chronicle of the Pharaohs: The Reign-by-reign Record of the Rulers and Dynasties of Ancient Egypt, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500286289 
  • Quirke, Stephen (1990), Who Were The Pharaohs?: A history of their names with a list of cartouches, London: British Museum Publications Ltd., ISBN 9780486265865 
  • Robins, Gay (2000), The Art of Ancient Egypt, Cambridge: Harvard University Press, ISBN 9780674046603 
  • Shaw, Ian (2000), The Oxford History of Ancient Egypt, New York: Oxford University Press Incorporated, ISBN 9780198150343 
  • Wilkinson, Toby A. H. (2000), Early Dynastic Egypt, New York: Routledge, ISBN 9780415186339 
  • Wilkinson, Toby A. H. (2008), The Thames & Hudson Dictionary of Ancient Egypt, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500203965 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Serekh na anglickej Wikipédii.