Sextus Iulius Frontinus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sextus Iulius Frontinus (asi 40 – 103) bol rímsky štátnik pôsobiaci za vlády cisára Nervu ako správca akvaduktov (curator aquarum), ktorý sa preslávil autor odborných diel, obzvlášť o rímskych vodovodoch.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

O Frontiovi vieme, že roku 70 zastával úrad prétora, roku 74 úrad konzula a nasledujúci rok vo funkcii prokonzula bol poverený správou Británie. Počas svojej správy si podrobil kmeň Silurov a založil stály tábor pre Druhú augustovskú légiu (Legio II Augusta) v Isca Agusta (dnes Carleon vo Walese) ako aj radu menších pevností slúžiacich na posilnenie rímskej prítomnosti v Británii. Roku 95 bol Frontinus zvolený za správcu akvaduktov cisárom Nervom. Práve v tejto pozícii vydal svoje dielo De aquae ductu (O vodovodoch) ako oficiálnu správu pre cisársky dvor. Frontinus patril tiež ku kolégiu augurov.

De aquae ductu[upraviť | upraviť zdroj]

Frontinove Strategemata, edícia Teubner

Frontinovo odborné pojednanie o systéme vodovodov, ktoré napájali Rím, je významným prameňom našich súčasných vedomostí o rímskom staviteľstve vodovodov. Frontinus uvádza históriu vzniku, kvalitu vody a technické údaje o všetkých rímskych akvaduktoch, medzi nimi i vodovodov Aqua Appia, Aqua Alsietina, Aqua Tepula, Anio Novus, Aqua Virgo, Aqua Claudia a Aqua Traiana. Frontinus pritom uvádza niektoré zaujímavé poznámky, napríklad, že mnohé z vodovodov v jeho dobe boli schátralé a vyžadovali opravu, ale i to, že niektorí obchodníci a majitelia poľnohospodárskych usadlostí sa na čierno napájali na vodovody a odčerpávali z nich vodu pre svoje vlastné účely.

Frontinus sa tiež na niektorých miestach De aquae ductu odvoláva na svojho predchodcu, staviteľa a autora literatúry o staviteľstve, Vitruvia, ktorý venoval jednu časť svojho diela vodovodom.

Ďalšie diela[upraviť | upraviť zdroj]

Frontinovi je pripisované i druhá práca, súbor vojenských poučiek a pamätihodných udalosti nazvaný Strategemata (Vojenské lsti). Na rozdiel od De aquae ductu, nepôsobí toto dielo dojmom veľkej učenosti, čo vyvoláva pochybnosti o skutočnom Frontinovom autorstve. Svojim žánrom ho možno viac než medzi odbornú literatúru zaradiť k zborníkom anekdot a zaujímavostí k Facta et dicta memorabilia Valeria Maxima.

Frontinus napísal tiež odbornú prácu o zememeračstve, podobne ako Hyginus Gromaticus. Z tohto diela sa dochovali iba nepočetné zlomky.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G.B. Dějiny římské literatury. Praha: KLP, 2003.