Sixtina-Clementina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sixtina-Clementina je dodnes záväzná úprava Vulgáty. V Tridente roku 1546 prijali nariadenie, ktoré prikazovalo používať výlučne latinský preklad Biblie Vulgátu. Sixtus V. (1585-1590) ako 227. pápež, sa ujal práce na úpravách Hieronymovho pôvodného prekladu a vo Vatikáne založil tlačiareň. Za 18 mesiacov urobil neuveriteľný kus práce. Žiaľ, táto Biblia bola nepoužiteľná pre množstvo chýb a neodborných zásahov, ktoré do nej Sixtus zabudoval. Napriek tomu vyšla ako úradný latinský preklad v roku 1590 pod názvom Vulgáta (ad concilii Tridentini praescriptum emend. et a Sixto V. P. M. recognita et approbata, Řím, Vatikán, 1590, 3 sv. fol.). Pápežskou bulou Aeternus ille bola vyhlásená, pod hrozbou komunikácie, za ...pravdivú, zákonnú, autentickú a nespornú pri všetkých verejných i súkromných dišputách, čítaniach kázaniach a výkladoch.[1] Po jeho smrti sa až 231. pápež Klement VIII. (1592-1605) snažil túto Bibliu za pomoci inkvizície stiahnuť z obehu. Súčasne poveril skupinu biblistov pod vedením teológa Bellarmína[2], Sixtov elaborát opraviť. Najnutnejšie opravy trvali 8 mesiacov. Aj keď chyby neboli odstránené kompletne, v roku 1592 vychádza z Vatikánskej tlačiarne tzv. Sixtova Biblia (Editio Sixtina). Keďže pôvodné Sixtove dielo ešte stále kolovalo medzi verejnosťou, ďalšie vydania Biblie sa už nazývali po iniciátorovi opráv Klementovi VIII. Takéto vydanie sa dodnes volá Klementínska Vulgáta. V r. 1611 napísal Dr. Thomas James[3] vo svojej knihe[4] pojednanie v ktorom sa zaoberal rozdielmi medzi Sixtovou bibliou a neskoršou bibliou Sixta-Klementa a kde je 40 stránkový detailný zoznam chýb a nesprávnych prekladov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. pápežská bula Aeternus ille (1.3.1589)
  2. Bellarmine, Robert Francis Romulus, jezuitský teológ a kardinál, (1542-1621)
  3. Dr. Thomas James, (1573-1629), prvý knihovník oxfordskej Bodleian Library
  4. Bellum Papale, alebo The Papal War. ("History of Romanism," Dr. J. Dowling, str. 487. New York: 1871.)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dejiny pápežov; str. 345-352; MUDr. Pavol Timko, Banská Bystrica 1944; vydavateľ J. Havelka, Nihil obstat. Dr. Augustin Dokupil m.p. censor dioc., Num. 3.915/1943, Imrimatur Andreas m.p. Episcopus., 23. decembra 1943
  • Dialog o Ekuménii; D. Seberíni, 1998
  • Temné papežství, Peter de Rosa, ETC Publishing, Praha 1997, ISBN 80-86006-04-2, str 228-234,