Skúška tvrdosti podľa Rockwella

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Skúška tvrdosti podľa Rockwella patrí medzi statické skúšky tvrdosti materiálu.

Spôsob jej vykonania je opísaný v norme STN EN ISO 6508-1. Princíp: skúšobné teleso – indentor – vplyvom presne stanoveného zaťaženia vniká do skúmaného materiálu, pričom sa z miery deformácie povrchu tohoto materiálu (meria sa hĺbka vniknutia indentora) usudzuje jeho tvrdosť (ide o jamky hlboké cca 0 2 mm).

Značenie a vykonanie jednotlivých druhov skúšok podľa Rockwella:

  • HRA – indentorom je diamantový kužeľ s vrcholovým uhlom 120°, skúška prebieha pri zaťažovaní silou 600 N (60 kg)
  • HRB – indentorom je kalená gulička s priemerom cca 1 6 mm, skúška prebieha pri zaťažovaní silou 1 000 N (100 kg)
  • HRC – indentorom je opäť diamantový kužeľ, v tomto prípade skúška prebieha pri zaťažovaní silou 1 500 N (150 kg)

HRA je najmenej invazívna metóda vhodná na testovanie krehkých materiálov a tenkých vrstiev, HRB sa testujú mäkké a stredne tvrdé materiály, HRC tvrdé materiály.

Ďalšie metódy mechanického skúšania kovov[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]