Snofru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Snofru

Obdobie panovania
4. dynastia
okolo 2614 – 2579 (±50) pred Kr.
(Allen: 2575 – 2551/2550; Arnold: 2600 – 2555; Dodson: 2597 – 2547;
Krauss: 2670 – 2620; Málek: 2573 – 2549; Redford: 2649 – 2609;
Shaw: 2613 – 2589)

Vlastné meno

Hiero Ca1.svg
S29 F35 I9
D21
G43
Hiero Ca2.svg

Snofru (s-nfrw(j))
Ten, ktorý ma robí dokonalým

Horovo meno

G5
V30 U4 X1
Srxtail2.GIF

(Hor) Nebmaat (nb-m3ˁt) – Pán Maat

Meno Oboch paní

G16
V30 U4 X1

Nebmaat (nb-m3ˁt) – Pán Maat

Meno Zlatého Hora

G8
G5
S12

Bik-nebu (bjk-nbw) – Zlatý Hor

Grécke formy mena Σωρις (Manethó SIA)

Snofru alebo Snofrev alebo po grécky Soris bol zakladateľ 4. dynastie starovekého Egypta. Vládol približne v rokoch 2614 – 2579 pred Kr. podľa Beckeratha alebo 2613 – 2589 pred Kr. podľa Shawa.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Snofru bol manželom Hetepheres, o ktorej sa predpokladá, že bola dcérou jeho predchodcu Huneja (Chuneja). Zdá sa, že jeho svokor mohol byť zároveň aj jeho otcom, pričom Snofru mohol byť synom Hunejovej vedľajšej manželky a Hetepheres dcérou Veľkej kráľovskej manželky. Práve manželstvo umožnilo Snofruovi získať trón. Bol pravdepodobne otcom faraóna Chufua.

Snofru dal postaviť viacero pyramíd. Celkovo použil väčší objem kamenia ako ktorýkoľvek iný faraón. V prvom rade dokončil Hunejovu pyramídu v Meidúme a premenil ju zo stupňovitej pyramídu na klasickú pyramídu. Na tom istom mieste potom dal vybudovať aj pyramídu pre seba. Neskôr dal vystavať ešte slávnu Kosodĺžnikovú pyramídu v Dahšúre a Červenú pyramídu na tom istom mieste. Je možné, že aj menšia pyramída v Seile neďaleko Mejdúmu bola postavená na jeho príkaz.

Na Palermskej doske sa nám zachovali záznamy z niekoľkých rokov jeho vlády. Vieme tak, že Snofrev viedol vojenskú výpravu na Sinaj, aby bránil egyptské záujmy v tyrkysových lomoch, a výpravy do Núbie a Líbye. V nápise na doske sa uvádza, že faraón vyslal 40 lodí, aby priviezli cédrové drevo z Libanonu. Snofru začal aj s výstavbou lodí, časť ktorých použil pri obchode s inými krajinami a časť pri svojich vojenských ťaženiach.

Vo Westcarov papyrus pochádzajúcom z obdobia Strednej ríše máme zachytený príbeh z obdobia Snofruovej vlády. Záznam opisuje kráľovský život počas 4. dynastie a opisuje Snofrua ako veľkomyselného človeka, ktorý je schopný pristupovať aj k poddaným ako k seberovným. Neskoršia tradícia považovala Snofrua za spravodlivého, dobrého vládcu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Shaw, Ian, ed. (2003), Dějiny starověkého Egypta, Praha: BB/Art, ISBN 8072579754