Svrab

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pokožka na ruke napadnutá svrabom.

Svrab je infekčné kožné ochorenie, ktorého pôvodcom je zákožka svrabová (lat. Sarcoptes scabiei). Toto kožné ochorenie je charakterizované intenzívnym svrbením.

Zákožka svrabová[upraviť | upraviť zdroj]

Nákres 2 roztočov Sarcoptes scabiei z encyklopédie Brockhaus and Efron.

Je to okrúhly roztoč so značne skrátenými kužeľovitými nohami. Samička meria 0,3 – 0,5 mm, samček 0,25 mm. Cele telo je sploštené. Tieto parazity žijú v koži človeka. Samičky v koži vŕtajú chodbičky, do ktorých kladú vajíčka. Chodbičky sú dlhé 1 – 2 cm, na povrchu kože sa javia ako tenké nepravidelné pásiky. Samička po vniknutí do kože zanecháva za sebou výkaly a vajíčka. Živia sa tkanivovou tekutinou. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré vyliezajú na povrch kože, zaliezajú do vlasových vačkov a živia sa mazom. Vo svojom vývoji prekonajú jedno až dve nymfálne štádia. Celý vývoj trvá asi 14 dní. Samček žije len na povrchu kože. Roztoč žije 3 – 6 týždňov, mimo človeka len niekoľko dní. Veľkosť samičky je na hranici viditeľnosti voľným okom. V koži ju možno nájsť podľa príznakov – na koži sa vytvorí ružová čiarovitá papula ukončená perleťovou hrudkou. V tejto perleťovej hrudke je uložená samička. Nachádza sa na miestach, kde je koža jemná, tenká. Napríklad medzi prstami rúk a nôh, na zápästí, medzi lopatkami, medzi prsníkmi, v oblasti brucha, na vnútornej strane stehien, v podpazuší. Nepostihuje dlane ani stupaje. Vyskytuje sa aj na netypických miestach so zvraštenou kožou – vonkajšie pohlavné orgány.

Epidemiológia[upraviť | upraviť zdroj]

Inkubačná doba je 1 – 3 týždne. Človek sa nakazí pohlavným stykom, ide teda o pohlavne prenosné ochorenie, ale aj priamym kontaktom z človeka na človeka, používaním spoločnej posteľnej bielizne. Hromadné nákazy bývajú v spoločných ubytovniach.

Klinický obraz[upraviť | upraviť zdroj]

Chorí pociťujú intenzívne svrbenie, najmä večer, keď sa zahreje pod prikrývkou celé telo. Pacienti si škrabú kožu, pričom môžu vzniknúť až krvavé škrabance, ktoré sa môžu sekundárne bakteriálne infikovať. U imunodeficientých osôb (aj s AIDS) sa môže vyvinúť ťažká forma – scabies norvegica.

Diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

Na diagnostické vyšetrenie sú vhodné čerstvé papulózne lézie. Použije sa tenký skalpel alebo ihla. Hrot sa vpichne do perleťovej hrudky smerom proti chodbičke. Posúva sa do hĺbky a dopredu a nakoniec vyvažovacím spôsobom na povrch kože. Samička zvyčajne zostane prichytená na povrchu nástroja a je voľným okom zachytiteľná ako belavá bodka. Následne sa položí na podložné sklíčko a prezerá sa pod mikroskopom. Vyšetrované miesta sa dezinfikujú po odbere. Diagnóza je potvrdená nájdením dospelého parazita, larvy, vajíčka. U osôb, ktoré úzkostlivo dbajú o hygienu a čistotu tela, môžeme nájsť len niekoľko lézií, pričom chodbičky nemusia byť viditeľné.

Terapia[upraviť | upraviť zdroj]

Používajú sa lindanové prípravky, permetrín, benzylbenzoátové prípravky a sírová pasta. Prípravky sa vtierajú do kože 2x denne počas 3 dní. Je dôležité natrieť celé telo. Po liečbe nasleduje kúpeľ, dôsledná výmena posteľnej bielizne s dezinfekciou. Treba preliečiť aj rodinných príslušníkov a sexuálnych partnerov.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Totková A., Klobušický M. – Lekárska parazitológia, Osveta, 2008
  • Bálint O. – Infektológia a antiinfekčná terapia, Osveta, 2000

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]