Synchrotrónové žiarenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Synchrotrónové žiarenie je netepelné magnetobrzdné žiarenie, ktoré vysielajú nabité častice (elektróny, protóny) pohybujúce sa v magnetickom poli rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla.

Príčinou emisie synchrotrónového žiarenia je zrýchlenie častíc, ktoré vzniká zakrivením ich dráhy vplyvom magnetického poľa. Túto emisiu prvý raz pozorovali v synchrotrónoch (z toho odvodený názov žiarenia). Vlnová dĺžka synchrotrónového žiarenia závisí od rýchlosti častice a od intenzity magnetického poľa. Spektrálne rozdelenie intenzity synchrotrónového žiarenia je obyčajne veľmi odlišné od rozdelenia intenzity tepelného žiarenia (pri ktorom platí Planckov zákon). Intenzita synchrotrónového žiarenia so vzrastajúcou vlnovou dĺžkou jednosmerne výrazne stúpa, čím možno synchrotrónové žiarenie odlíšiť od tepelného. Synchrotrónové žiarenie je polarizované priečne na magnetické siločiary. Synchrotrónové žiarenie účinnejšie produkujú elektróny než ťažšie protóny. Elektróny pohybujúce sa v magnetickom poli produ­kujú rádiové žiarenie v slnečných erupciách, v pozostatkoch po výbuchu supernov, v rádiových galaxiách a v kvazaroch. Synchrotrónovým procesom sa vysiela i rtg. žiarenie pozorované v niektorých rtg. zdrojoch. Aj viditeľné svetlo napríklad Krabej hmloviny, zvyšku supernovy je synchrotrónové žiarenie.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.