Teória formálnych jazykov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Teória formálnych jazykov je teoretická disciplína informatiky študujúca vlastnosti (formálnych) jazykov a modelov na ich opis: gramatík a automatov. Je veľmi úzko spojená s lingvistikou a teóriou vypočítateľnosti. Poskytuje veľmi dôležité nástroje na formalizáciu výpočtov a pevné základy pre tvorbu kompilátorov. Na problémy sa dá pozerať ako na jazyky, pričom poznatky z teórie formálnych jazykov nám pomáhajú dokázať, aké je ťažké ich vyriešiť, príp. či sa vôbec riešiť dajú.