Teória hraničnej užitočnosti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Teória hraničnej užitočnosti alebo teória marginálneho úžitku je teória, podľa ktorej hodnota a cena tovarov nie je určovaná veľkosťou výrobných nákladov (ako v klasickej ekonómii a marxistickej ekonómii), ale subjektívnym pocitom uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.