Teória hraničnej užitočnosti
Z Wikipédie
Teória hraničnej užitočnosti, alebo aj teória marginálneho úžitku je teória, podľa ktorej hodnota a cena tovarov nie je určovaná veľkosťou výrobných nákladov (ako v klasickej ekonómii a marxistickej ekonómii), ale subjektívnym pocitom uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru.
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
