Teória rečových aktov
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Teória rečových aktov je teória, podľa ktorej sa reč chápe ako súčasť správania: ľudia pri hovorení konajú, čiže niečo tvrdia, vydávajú rozkazy, vyslovujú želania, pochybnosti ap. Ich správanie regulujú isté pravidlá. Za základnú a najmenšiu jednotku rečovej komunikácie sa považuje rečový akt.
Teória rečových aktov vychádza z Austinových, Alstonových a Searlových filozofických prác.
Externé odkazy [upraviť]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
 |
Tento článok týkajúci sa filozofie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
