Tvárnenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Technológia tvárnenia)
Ukážka ako vzniká výsledný tvar výrobku (zľava - doprava) pri tvárnení na postupovom združenom nástroji. Po sebe nasledujú operácie: dierovanie, vystrihovanie a ohýbanie.
Plošné tvárnenie - ohýbanie
Výroba profilovaného plechu valcovaním

Tvárnenie (starší názov lisovanie) je technologický proces spracovania materiálu, pri ktorom dochádza k zmene jeho tvaru pôsobením sily, bez odberu triesok. Výrobný pochod, ktorý využíva tvárnenie sa nazýva technológia tvárnenia[1] (starší názov lisovacia technika[2]). Výsledkom tvárnenia je výtvarok.

Práca, ktorá sa pri tvárnení spotrebuje, sa nazýva deformačná práca. Jej veľkosť všeobecne závisí od veľkosti tvárnenej súčiastky, pevnosti a húževnatosti materiálu a stupňa tvárnenia. Pri tvárnení kovov sa musí prekročiť medza pružnosti, ale nesmie sa prekročiť medza pevnosti. Na tvárnenie sú vhodné tvárne materiály, teda také, ktoré majú relatívne nízku medzu pružnosti voči medzi pevnosti.

Teplota tvárnenia[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitú úlohu zohráva teplota tvárnenia. Zvyšujúca sa teplota tvárnenia má vplyv na nasledovné vlastnosti:

  • klesá medza klzu materiálu, na jeho tvárnenie sú potrebné nižšie sily
  • mení sa tvárnosť materiálu - väčšinou sa zväčšuje, materiál je schopný väčších deformácií
  • u väčšiny kovov dochádza po prekročení tzv. rekryštalizačnej teploty k rekryštalizácii, ktorá odstráni deformačné spevnenie a obnoví tvárnosť materiálu.
  • pri vysokých teplotách dochádza k oxidácii povrchu prípadne až tvorbe okovín.

Naopak, pri tvárnení za studena dochádza vplyvom vytvorených deformácií v štruktúre kovu k jeho deformačnému spevneniu.

Rozdelenie tvárnenia podľa teploty[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa teploty tvárnenia sa tvárnenie rozdeľuje na[2][3]:

Niektorí autori rozlišujú aj tvárnenie za poloohrevu [4].

V literatúre[4] sa uvádzajú aj empirické hodnoty:

  • teplota rekryštalizácie je približne 35 % teploty tavenia, tvárnenie za studena prebieha do tejto teploty
  • tvárnenie za tepla je tvárnenie pri ohreve materiálu nad 70% teploty tavenia
  • tvárnenie za poloohrevu je tvárnenie pri ohreve materiálu medzi 40% - 70% teploty tavenia.

Ďalšie rozdelenie tvárnenia[upraviť | upraviť zdroj]

Základné rozdelenie podľa prevládajúceho spôsobu deformácie je:

Podľa charakteru tvárniacich síl:

Tvárnenie kovov[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tvárnení kovov norma STN 22 6001 rozoznáva nasledovné základné práce[1]:

  1. strihanie - oddeľovanie materiálu v celom priereze
  2. ohýbanie - trvalá deformácia materiálu ohybom
  3. ťahanie - spoločný názov pre:
  4. tlačenie - tvárnenie rotujúceho polotovaru do priestorovej uzatvorenej plochy
  5. pretlačovanie - tvárnenie materiálu vysokým merným tlakom
  6. razenie - tvárnenie povrchu materiálu
  7. kovanie - objemové tvárnenie materiálu na nákove alebo v zápustke
  8. valcovanie - tvárnenie materiálu tlakom valcov alebo kladiek
  9. kalibrovanie - tvárnenie pre dosiahnutie presných tvarov, rozmerov alebo akosti povrchu
  10. ostatné tvárniace práce, medzi ktoré patrí:

Špeciálne spôsoby tvárnenia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Špeciálne spôsoby ťahania

Pri špeciálnych spôsoboch tvárnenia sa používajú namiesto kovových nástrojov iné druhy nástrojov a prostredí:

  • tvárnenie gumou - pracovnou časťou nástroja je guma. Tento spôsob sa využíva pri operáciách strihania, dierovania, ohýbania, ťahania prípadne pri združených tvárniacich operáciách.
  • tvárnenie hydraulickými nástrojmi - používa sa najmä pri ťahaní zložitých tvarov na jednu operáciu
  • explozívne tvárnenie (tvárnenie výbuchom) - používa sa pri tvárnení zložitých a veľkých výliskov

Tvárniace stroje a nástroje[upraviť | upraviť zdroj]

Valcovanie sa vykonáva pomocou valcov, ktoré sú uložené v tzv. valcovacej stolici. Valcovacie stolice sa zvyčajne usporiadajú vo väčšom počte do valcovacích tratí.

Strojové kovanie sa vykonáva na bucharoch, lisoch alebo špeciálnych kovacích lisoch. Pri zápustkovom kovaní sa používa špeciálny nástroj - zápustka.

Tvárniacich nástrojov pre ostatné operácie existuje mnoho druhov. Väčšinou sa nazývajú podľa názvu operácie: strihadlá, ohýbadlá, tlačidlá, razidlá a pod. Základné rozdelene tých nástrojov, ktoré pracujú na zdvihy je podľa počtu úkonov na jeden pracovný zdvih:[2]

  • jednoduché - na jeden zdvih sa vykoná jedna operácia
  • postupové - na jeden zdvih vykoná jeden nástroj viac pracovných úkonov za sebou
  • zlúčené - na jeden zdvih sa vykoná viacero operácií rovnakého typu práce
  • združené - na jeden zdvih sa vykoná viacero operácií rôznych typov prác.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b STN 22 6001. Názvosloví technologie tváření kovů (prevzatá ČSN 22 6001).. Praha : Vydavatelství Úřadu pro normalizaci a měření, 1967-8-2. 27 s. (česky)
  2. a b c HLUCHÝ, Miroslav, a kol. Technológia. Bratislava : Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, n.p., 1977. 368 s.
  3. MACEK, Karel; ZUNA, Petr; ZILVAR, Václav. Náuka o materiáli III pre 4. ročník SPŠ strojníckych.. Bratislava : Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry n.p., 1989. 240 s. ISBN 80-05-00166-5.
  4. a b Techológia tvárnenia. Učebné materiály MTF STU [online]. [Cit. 2024-04-30]. Dostupné online.