Plech

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Plech je plochá kovová platňa, čiže rovinná platňa, ktorej hrúbka je rádovo menšia ako jej ostatné rozmery. Plech je materiál slúžiaci ako polotovar pre strojárenskú a stavebnú výrobu. Plech sa najčastejšie vyrába valcovaním za tepla a za studena, ale možno ho vyrobiť aj odlievaním, kovaním resp. ťahaním. Najviac používaný je oceľový plech, ale vyrábajú sa aj plechy z iných kovových materiálov napr. hliníkové, medené, mosadzné a pod. Hlavným parametrom definujúcim plech je jeho hrúbka. Hrúbka plechu je normalizovaná. Plechy tenšie ako cca 0 1 mm nazývame kovové fólie, plechy hrubšie ako cca 15 mm nazývame kovové platne.

Tvarovaný plech[upraviť | upraviť zdroj]

Plech sa vyrába nielen ako ploché platne, ale aj tvarovaný (profilovaný). Profilovanie zvyšuje pevnosť plechu voči ohybu (platňa je samonosná) a dá sa priamo použiť ako stavebný dielec.

Normalizovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Plech sa vyrába vo forme platní, pásov alebo vo forme plechových zvitkov (rolí).

Plechy podľa hrúbky delíme na:

  • tenké t ≤ 2 99 mm
  • stredná hrúbka 4 75 mm >= t ≥ 3 00 mm
  • hrubé t ≥ 4 76 mm

Formáty plechových platní sú normalizované kvôli ďalšiemu spracovaniu. Plech nastrihaný na definovaný formát nazývme plechová tabla.

  • malorozmerové (normálne): 1 000×2 000 mm
  • stredoformátové: 1 250×2 500 mm
  • veľkoformátové: 1 500×3 000 mm

Štandardizované rozmery ISO:

  • 2 000 x 6 000 / 8 000 / 12 000 mm
  • 2 500 x 6 000 / 8 000 / 12 000 mm
  • 3 000 x 6 000 / 8 000 / 12 000 mm
  • 3 500 x 7 000 / 14 000 mm
  • 4 000 x 12 000 / 16 000 mm

Oceľový plech[upraviť | upraviť zdroj]

Ohýbanie plechu

Oceľový plech je mnohostranný materiál, využívaný hlavne pre výrobu karosérií strojov, najčastejšie automobilov. Je relatívne ľahko tvarovateľný, dostatočne pevný a odolný. Nevýhodou je, že oceľ ľlahko podlieha korózii, preto sa surový oceľový plech používa len v nekorozívnom prostredí. Plech sa ochraňuje ochranným náterom farbou alebo plastovým povlakom, alebo ochrannou kovovou vrstvou. Plech sa pokovuje kovmi odolnejšími voči korózii napr. zinok, cín, nikel, chróm a pod. Povrchová vrstva sa nanáša žiarovo, alebo elektroliticky. Medené, mosadzné, hliníkové, titánové plechy sú voči štandardne korozívnemu (vonkajšiemu) prostrediu odolné. Plech sa ďalej spracúvava lisovaním, dierovaním, strihaním, ohýbaním a klampiarskymi technológiami.

Pozinkovaný plech[upraviť | upraviť zdroj]

Pozinkovaný plech patrí k najčastejšie používaným povrchovo upraveným plechom. Zinok vytvára so železom v oceli elektrický článok, v ktorom dochádza iba ku korózii zinkovej vrstvy.

Pocínovaný plech[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa hlavne v potravinárskom priemysle, pretože cín a jeho zliatiny nie su pre človeka jedovaté a nerozpúšťajú sa v organických kyselinách obsiahnutých v potravinách.

Medený plech[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa hlavne na výrobu striech pre svoju mimoriadnu odolnosť voči kyseline uhličitej (dážď). Na povrchu vytvorí tenkú vrstvu oxidov, ktorá je odolná voči ďalšej korózii. Problémom je len kombinácia meď – oceľ, ktorá vytvára elektrochemické články podporujúce koróziu.

Hliníkový plech[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa hlavne v leteckom priemysle, pretože je pri rovnakej pevnosti ľahší, ako oceľový plech. Vyrábajú sa z neho trupy lietadiel. Zle sa zvára, preto sa hlavne nituje.