Vogézy (pohorie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vogézy
Pohorie
Ormont Cailloux.jpg
Pieskovcová skala (856 m n. m.), južný svah Ormont, v blízkosti Saint-Die-des-Vosges.
Štát Francúzsko Francúzsko
Najvyšší bod Grand Ballon
 - výška 1 424 m n. m.
Dĺžka 150 km, SSV-JJZ
Šírka 25-50 km, SZ-JV
Orogenéza/vrásnenie hercýnske vrásnenie
Poloha Vogéz
Poloha Vogéz
Wikimedia Commons: Vosges mountains

Vogézy (franc. Vosges) sú pohorie vo východnom Francúzsku, rozprestierajúce sa na západne údolia rieky Rýn smerom na severovýchod, od Belfortu po Saverne. Geograficky sa celé pohorie nachádza vo Francúzsku, od Schwarzwaldu ho oddeľuje priesmyk Col de Saverne. Geologicky však Vogézy a Schwarzwald tvoria jednu oblasť.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Zo SSV na JJZ predĺžený masív Vogéz massif sa delí z juhu na sever na:

Najvyššia oblasť pohoria s vrcholmi nad 1000 m sa niekedy označuje ako Stredné Vogézy. Najvyššie vrcholy sa nachádzajú vo Vysokých Vogézach a sú to: Grand Ballon (dávnejšie označovaný aj Ballon de Guebwiller alebo Ballon de Murbach) vysoký 1424 m. Ďalšími vrcholmi sú Storckenkopf (1 366 m n. m.), Hohneck (1 364 m n. m.) a Ballon d'Alsace (1 247 m n. m.).

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdielny úhrn zrážok na východnej a západnej strane má vplyv na klímu. Zatiaľ čo v najvlhších oblastiach padne ročne až 2000 mm zrážok, v suchších oblastiach je výdatnosť zrážok iba 500 mm. Prevládajú západné a juhozápadné vetry. Na východných svahoch dozrieva vinič do nadmorskej výšky okolo 400 m n. m. Západné svahy Vogéz (v Alsasku) je Ill. Východné svahy na Lotrinskej strane odvodňujú rieky Moselle, Meurthe a Sarre. Rastú tu jedle, buky a javory. Lúky sú často poľnohospodársky využívané ako pastviny pre dobytok.

Najmä na Alsaskej (východnej) strane sa nachádza mnoho zrúcanín hradov.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

V južnej a strednej časti Vogéz, hlavne vo Vysokých Vogézach sa nachádzajú horniny staršieho karbónskeho horstva, ktoré vzniklo počas hercýnskeho vrásnenia. Už v perme však bolo pohorie značne zerodované a zarovnané. Bežnými horninami sú granitoidy a ruly ale i vulkanity. V oblastiach, ktoré nepostihla výrazná ľadovcová činnosť sú zachované aj permské a triasové pieskovce, dosahujúce miestami hrúbku okolo 500 m. Práve triasové červené pieskovce franc. grès vosgien dali pohoriu meno. V Nízkych Vogézach majú pieskovce premenlivú hrúbku okolo 300 až 600 m. V štvrtohorách postihlo oblasť zaľadnenie, nachádzajú sa tu morény, balvany privlečené ľadovcom a vyhladené balvany, ktoré potvrdzujú prítomnosť horských ľadovcov.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vosges Mountains na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]