Vráskavec sejval
| Vráskavec sejval | |
 Matka s mláďaťom. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Balaenoptera borealis Lesson, 1828 | |
 Rozšírenie (modrou farbou) | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Vráskavec sejval[1] (iné názvy: vráskavec severný[2], zastarano plýtvak severný[3]; lat. Balaenoptera borealis) je veľryba z rodu vráskavec.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
- Dĺžka: 12 – 15 m (v niektorých prípadoch merajú samice až 21 m)
- Hmotnosť: 20 – 27 ton
- Výskyt: vyskytuje sa vo všetkých oceánoch a otvorených moriach, okrem polárnych a tropických oblastí, chránený zákonom ohrozený – veľmi vysoké riziko vyhynutia.
Pre túto relatívne štíhlu veľrybu so splošteným chvostom je typická tmavá oceľovošedá farba, iba brucho má belšie a po celom tele má nepravidelné biele škvrny – jazvy po parazitoch. Hlavu má vpredu zašpicatenú a chrbtovú plutvu v tvare polmesiaca zatočenú dozadu. Živí sa planktónom. Denne zje približne 900 kg planktónu, malých kôrovcov a drobných rybiek.
V lete sa vyskytuje najmä v miernom a subpolárnom pásme, v zime migruje do vôd subtropických oblastí. Väčšinou sa zdržiava v skupinách dvoch až piatich jedincov, no pri kŕmení boli spozorované aj 50-členné zoskupenia. Vráskavec severný patrí k najrýchlejším veľrybám. Dokáže plávať rýchlosťou až 50 km/hod. Na rozdiel od rýchleho plávania však vôbec nevyniká v potápaní. Tieto veľryby sa potápajú iba v plytkých vodách a dokážu sa ponoriť len na 5 až 10 minút. Samica zvyčajne po desiatich až dvanástich mesiacoch gravidity privedie na svet každé dva až tri roky jedno mláďa, ktoré pri narodení meria 4,5 metra.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vráskavec sejval
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vráskavec sejval
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.
- ↑ Svet živočíšnej ríše : ilustrovaná encyklopédia. Preklad Anna Gutteková. 1. vyd. Martin : Osveta, 1984. 606 s. S. 521.
- ↑ Sloboda. č. 30. 1966. S. 8
- Reilly, S.B., Bannister, J.L., Best, P.B., Brown, M., Brownell Jr., R.L., Butterworth, D.S., Clapham, P.J., Cooke, J., Donovan, G.P., Urbán, J. & Zerbini, A.N. 2008. Balaenoptera borealis. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T2475A9445100. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T2475A9445100.en. Prístup 21. december 2015.