World Wide Web

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z WWW)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Grafická reprezentácia siete okolo Wikipédie

World Wide Web alebo web alebo Web alebo WWW (angl.= celosvetová pavučina; world = svetový, -wide = celo-, web = sieť) je distribuovaný hypertextový internetový informačný systém, v ktorom dokumenty obsahujú odkazy na iné miestne alebo vzdialené dokumenty.[1]

Je to oficiálne (nesprávne laické pomenovanie len internet) označenie tej časti, kde sa informácie nachádzajú vo forme webových stránok. Každý dokument má svoju špecifickú adresu – URL a je pomocou nej nájdený a zobrazený v programoch nazývaných webový prehliadač. Dokumenty nazývané webové stránky môžu obsahovať hypertextové odkazy. Vďaka týmto odkazom, sú dokumenty navzájom poprepájané a vytvárajú sieť.

História World Wide Webu[upraviť | upraviť zdroj]

World Wide Web vyvinul v rokoch 19891990 Timothy Berners-Lee a Robert Cailliau v Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku v Ženeve. Spolupráca vedcov vyžadovala spoločné využívanie dát. Tim Berners-Lee, inšpirovaný víziou Memexu a neskôr systémom Xanadu, sa rozhodol vytvoriť hypertextový systém, ktorý by bol integrálnou súčasťou internetu. V októbri 1990 začal prácu na prvom klientovi, ktorý by umožnil vytváranie, editovanie a prezeranie web-stránok. Aby bol klientský program čo najjednoduchší a nezávislý na platforme, vyvinul jazyk HTML ako podmnožinu mimoriadne komplikovaného jazyka SGML. Ďalej vytvoril HyperText Transfer Protocol (HTTP) ako súbor pravidiel, ktoré využívali počítače komunikujúce v sieti internet. Tento protokol umožňoval sledovať hypertextové spojenia nezávisle od ich lokácie. Podobne navrhol aj Universal Resource Identifier ako štandard, ktorý umožnil prideliť dokumentom v internete jedinečnú adresu. V decembri 1990 boli vytvorené základy World Wide Web.

Okolo roku 2000 World Wide Web spojila viac ako miliardu webových stránok na svete. Fenomén internetu zaznamenal veľký rozmach najmä po zavedení tejto služby, ktorú vytvoril anglický počítačový expert Timothi Berners-Lee. Je atraktívna pre používateľov najmä poskytovaním možnosti „preskakovať“ z jedného dokumentu alebo obrazového, prípadne zvukového súboru na druhý, a to veľmi jednoducho, klikaním na jednotlivé linky.

Ako pracuje web[upraviť | upraviť zdroj]

Prehliadanie web stránky na Internete obyčajne začína buď napísaním URL stránky do internetového prehliadača alebo kliknutím na hypertextový odkaz. Internetový prehliadač potom vyšle sériu komunikačných správ, nakoniec stiahne stránku a zobrazí ju.

Najprv je meno servera z URL preložené na IP adresu pomocou celosvetovej internetovej databázy známych serverov – DNS. Táto IP adresa je potrebná na nadviazanie spojenia a posielanie paketov na server.

Potom internetový prehliadač požiada o prostriedok poslaním HTTP požiadavky na webový server na konkrétnu IP adresu. V prípade typickej webovej stránky je HTML text stránky vyžiadaný prvý a spracovaný okamžite internetovým prehliadačom, ktorý potom vyšle ďalšie požiadavky na stiahnutie obrázkov a ďalších súborov potrebných pre zobrazenie stránky. Štatistiky merajúce popularitu webových stránok sú obyčajne založené na počte zobrazení stránky alebo na počte požiadaviek na server. Tieto štatistiky sa obvykle analyzujú, interpretujú a slúžia na zlepšenie samotného webu.

Keď máme stiahnutý obsah stránky z webového servera, internetový prehliadač vykreslí stránku na obrazovku počítača tak ako je definovaná HTML, CSS a inými webovými jazykmi. Všetky obrázky a ďalšie prostriedky sú spojené aby vytvorili webovú stránku tak, ako ju vidí používateľ.

Väčšina internetových stránok obsahuje hypertextové odkazy na ďalšie súvisiace stránky, dokumenty, zdrojové kódy, definície a iné webové prostriedky. Ako kolekcia užitočných, súvisiacich informácií pospájaných cez hypertextové odkazy vznikla prezývka „web“ of information – sieť informácií.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Ex Libris. Dostupné online. (česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]