Wienerov filter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Wienerov filter je filter, ktorého účel je znižovať šum v signále v porovnaní so signálom ktorý šum neobsahuje. Navrhol ho počas roku 1940 a v roku 1949 publikoval Norbert Wiener. Ako ekvivalent Wienerovej práce ho nezávisle odvodil a v roku 1941 publikoval Kolmogorov. Preto sa teória s ním spojená často nazýva aj Wiener-Kolmogorova teória filtrácie. Wienerov filter je štatisticky prvý navrhnutý filter. Viedol k návrhu mnohých ďalších, vrátane známeho Kalmanovmu filtra.

Wienerov filter nie je adaptívny filter, teória tohoto filtra predpokladá statické vstupy.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom Wienerovho filtra je odfiltrovať šum, ktorý poškodzuje signál. Je založený na statických vstupoch. Jeho osobitosťou je, že pozná spektrálne vlastnosti pôvodného signálu a šumu a snaží sa filtrovať lineárne nezávislo od času (time-invariant) tak, aby sa jeho výstup čo najviac podobal pôvodnému signálu. Wienerove filtre sú charakterizované nasledovne:

  1. Predpoklad: signál a pridaný šum sú statický stochastický proces so známou spektrálnou charakteristikou alebo známou autokoreláciou a vzájomnou koreláciou;
  2. Požiadavka: filter musí byť fyzicky realizovaný;
  3. Kritérium výkonu: Minimálna stredná kvadratická chyba (minimum mean-square error - MMSE).

Tento filter je často používaný na oddelenie pôvodného signálu od jeho nežiadaných častí.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wiener filter na anglickej Wikipédii.