Zákon negácie negácie

Zákon negácie negácie je jeden zo základných zákonov materialistickej dialektiky, podľa ktorého vývoj prebieha ako neustála negácia existujúcich kvalít, a to tým spôsobom, že určitá negovaná kvalita je znovu negovaná a vývoj tak takmer opakuje podstatné stránky pôvodnej kvality na vyššej úrovni.

Predstavuje výraz opakovateľnosti v procese vývoja. Každá jedna vec, jav, proces obsahuje v sebe moment svojho vzniku, zániku a zároveň vytvára predpoklad pre vznik novej veci na kvalitatívne vyššej úrovni. Mechanizmus tohto zákona má podobu špirály t. j. východiskový bod, negácia východiska a negácia negácie (vznik, zánik, vznik nového). Nekonečné vznikanie novej jedných kvalitatívnych vzťahov a zánik iných vystupuje ako negácia starého novým, ako riešenie jedných protirečení a vznik druhých. Tento fakt pramení z protirečivosti predmetov a vecí. Negácia je teda moment kontinuity a súvislosti vývoja. Negácia starého je súčasne potvrdením nového prechodom k vyššej fáze vývoja. Nové tým, že vystupuje namiesto starého, zachovávajúc v ňom ale cenné, pozitívne, vystupuje ako kvalitatívne vyšší útvar. (nemusia to byť čisto len osobné kvality, ale aj zmena spoločnosti, kultúry atď.).

Konkrétne formy zdanlivého návratu k starému sú v procese zákona negácie negácie veľmi rôznorodé. Jedným z prejavov je biogenetický zákon, podľa ktorého organizmus počas svojho zárodočného vývoja reprodukoval v skrátenej forme cestu k vývoju druhu.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.