Zbožštenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zbožštenie (gr. θέωσις, csl. ωбоженїе) je v gréckokatolíckej a pravoslávnej teológii bytostné zjednotenie a spojenie človeka s Bohom, účasť človeka na živote presvätej Trojice, na Božej prirodzenosti. Toto spojenie človeka a Boha ale neznamená splynutie v jedno bytie. Veriaci sa stáva milosťou tým, čím je Kristus svojou prirodzenosťou. Zbožštenie je podľa gréckokatolíckej a pravoslávnej teológie cieľom ľudského života. Je to proces, ktorý prebieha počas celého života, definitívne bude ukončený až pri druhom príchode Ježiša Krista.

Náuka o zbožštení človeka existuje v cirkvi od prvých storočí. Jej základ je v Biblii, kde sa viac krát hovorí o účasti človeka na Božej prirodzenosti, svätosti a pod. (2 Pt 1, 4; Hebr 3, 14 ; 6, 4; 12, 10). Rozvinuli ju už prví cirkevní otcovia. Svätý Irenej Lyonský (asi 135-202) hovorí: „Boh sa stal synom človeka, aby sa človek stal synom Boha.” Svätý Atanáz Alexandrijský (295–373): „Lebo on sa stal človekom, aby sme sa my stali bohmi.”

Teológia zbožštenia nie je neznámou ani na Západe, napríklad sv. Tomáš Akvinský (1225-1274) ju formuloval takto: „Keďže jednorodený Boží Syn chcel, aby sme mali účasť na jeho božstve, prijal našu prirodzenosť, stal sa človekom, aby ľudí urobil bohmi.“ Veľký obdivovateľom teológie zbožštenia bol aj rímsky pápež Ján Pavol II., najmä vo svojom apoštolskom liste Orientale lumen.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Andrej ŠKOVIERA: Zbožštenie – cieľ nášho života. In: Gréckokatolícky kalendár 2008. Košice: Byzant, 2007, s. 80-84.
  • Andrej ŠKOVIERA: Teológia zbožštenia s osobitným zreteľom na liturgické texty byzantského obradu. In: Theologos. Teologická revue Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty PU v Prešove. 2000 , roč. 2, č. 2, s. 20-27.