Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK

Archív: 2019 – 2020, 2021 – 2023

Sofia Pruská

Ahoj, môžem sa spýtať, či Sofia Pruská má byť Sofia alebo Žofia? Lebo na tom článku je upozornenie o presunutí na Žofia Pruská. Či by si mi nevedel pomôcť? Ďakujem za odpoveď. --Tom z TN (diskusia) 18:23, 27. január 2024 (UTC)

@Tom z TN: Literatúra pozná oba tvary: MITTERAND, Frédéric. Zvrhnutí orli: pád Romanovcov, Habsburgovcov a Hohenzollernovcov. Bratislava : Kalligram, 2013. ISBN 978-80-8101-760-5. S. 398. či CORTI, Egon Caesar Conte. Alžbeta zvláštna žena: podľa písomnej pozostalosti cisárovnej, denníkov jej dcéry a iných neuverejnených denníkov a dokumentov. Bratislava : Ikar, 2008. ISBN 978-80-551-1700-3. S. 320. používa Žofia Pruská. HOLEC, Roman. Bratislavskí Habsburgovci. Bratislava : Marenčin PT, 2019. ISBN 978-80-569-0254-7. S. 251. používa Sofia Pruská. Uviedol by som oba tvary, jeden urobil ako presmerovaciu stránku. Ktorý názov by mal byť hlavný... Obe mená: Žofia i Sofia sú v slovenskom jazyku používané. Na druhú stranu, zdá sa, že na slovenskej Wikipédii pre princezné/kráľovné už prevláda tvar „Žofia XYZ“. Možno z čisto systematického hľadiska by som zvolil ten.--ScholastikosSVK (diskusia) 18:55, 27. január 2024 (UTC)

@ScholastikosSVK: Ďakujem veľmi pekne. Nad tým článkom som si dal veľa práce. Tak to premiestnim. --Tom z TN (diskusia) 19:20, 27. január 2024 (UTC)

@Tom z TN: Nie je zač :). Nečítal som článok, všimol som si však ešte, že niektoré tvary mena Sofia tam zostali. Bolo by fajn to zosúladiť úplne. Tvar Sofia Pruská by bolo potom dobré pridať do úvodu článku ako tomu býva zvykom, pozri napr. tu Irenej z Lyonu. Daný tvar odcitovať knihami, ktoré som tu uviedol. Nemecké meno kurzívou a prostredníctvom šablóny VJZ (nem. Sophie Dorothea Ulrike Alice). Čo sa týka citácií, mal by si do článku pridať celé bibliografické zápisy citovaných kníh. Robí sa to napríklad na mieste, kde nejakú knihu spomínaš prvýkrát. Z „Gelardi 2005 , s. 3“ a pod. nie je zrejmé, o ktorú knihu ide. Prípadne sa to dá vyriešiť tak, že sa tá kniha odcituje v referencii pri prvom výskyte a potom sa všade dáva tá istá referencia a za ňu sa dáva šablóna s číslom strán. Pozri napr. Magister Ákoš. Eventuálne sa môže bibliografický zápis celej knihy uviesť niekde na záver do osobitnej kapitoly. Prajem veľa síl so ďalšej tvorby!--ScholastikosSVK (diskusia) 20:31, 27. január 2024 (UTC)

@ScholastikosSVK Ďakujem veľmi pekne za radu. --Tom z TN (diskusia) 20:40, 27. január 2024 (UTC)

The Wikipedia Asian Month 2023 Barnstar

Dear ScholastikosSVK :

Congratulations! Thank you so much for participating in the Wikipedia Asian Month 2023. We are very grateful for your dedication to the Wikimedia movement and effort in promoting Asian content. Hope to see you again this year and celebrate the 10th year of Wikipedia Asian Month together.

Sincerely,

Wikipedia Asian Month International Team

Augusta Sasko-Weimarsko-Eisenašská a Alica Sasko-Koburská

Ahoj ScholastikosSVK. Mám taký problém. Napísal som dnes článok Augusta Sasko-Weimarsko-Eisenašská a dávnejšie Alica Sasko-Koburská a teraz mi to nejaká IP adresa chce premiestniť na iné názvy ako napríklad: Augusta Sasko-weimarsko-eisenašská a Alica Sasko-cobursko-gothajská a teraz neviem ako to má byť. Či by si mi nevedel nejako pomôcť. Ďakujem veľmi pekne. PS: Nad tými článkami som si dal veľa práce. --Tom z TN (diskusia) 15:58, 3. jún 2024 (UTC)

Ahoj aj môj ďalší starší článok Šarlota Meklenbursko-Strelická mal by byť premiestnený na Šarlota Meklenbursko-strelická. A ja fakt neviem čo s tým. Ďakujem veľmi pekne. --Tom z TN (diskusia) 16:20, 3. jún 2024 (UTC)

Ahoj, povedal by som, že je to na širšiu diskusiu. @Vasiľ: ?; možno to už v praxi riešil @Armin: ?

Napríklad MÚCSKA, Vincent; DVOŘÁKOVÁ, Daniela; LENGYELOVÁ, Tünde; HOLEC, Roman. Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch. Praha : Ottovo nakladatelství, 2014. ISBN 978-80-7451-299-5. píšu tie mená konštantne s veľkými písmenami a je ich v knihe pomerne veľa, takže predpokladám, že to zvažovali aj hlbšie:

napr. Ernest Karol Habsbursko-Lotrinský – syn Rainera Jozefa Habsbursko-Lotrinského a Márie Alžbety Savojsko-Carignanskej; Ferdinand I. Bulharský – sasko-cobursko-gothajský princ, bulharský cár, brat Filipa Sasko-Cobursko-Gothajského a Klotildy Sasko-Cobursko-Gothajskej; František Salvátor Rakúsko-Toskánsky – rakúsky arcivojvoda, syn Karola Salvátora Rakúsko-Toskánskeho a Márie Imakuláty Neapolsko-Sicílskej; manžel Márie Valérie Habsbursko-Lotrinskej; František Ferdinand Habsbursko-Lotrinský-Este – rakúsky arcivojvoda, syn Karola Ľudovíta Habsbursko-Lotrinského a Márie Anunciaty Neapolsko-Sicílskej...

Títo autori už majú čo to v oblasti napísané. Niekto by mohol argumentovať tým, že ide o české vydavateľstvo, ktoré nevykonalo dôkladnú jazykovú revíziu, ale napr. prof. Holec používa tvary s veľkými písmenami aj vo svojej knihe Bratislavskí Habsburgovci (Bratislava: : Marenčin PT, 2019).

Nie je to ani jediná kniha, ktorá tak píše, len námatkovo:

1. DOMENOVÁ,, Marcela (ed.). Fragmenty knižnej kultúry z obdobia slovenského národného vývinu (1780-1875) vo fondoch historických knižníc mesta Prešov I. Prešov : Štátna vedecká knižnica v Prešove, 2016. ISBN 978-80-89614-34-9. S. 26. : „František Karol Habsbursko-Lotrinský“;
2. ŠIŠKOVÁ, Ingeborg. Dejiny hudby: Klasicizmus.. Bratislava : Ikar, 2011. ISBN 978-80-551-2778-1. S. 375. : „Šarlota Meklenbursko-Strelická“.
3. DUDINSKÁ, Irina. Politologické penzum III. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2015. ISBN 978-80-555-1522-9. S. 11. : „František I. (František Karol Habsbursko-Lotrinský)“.
4. MITTERAND, Frédéric. Zvrhnutí orli: pád Romanovcov, Habsburgovcov a Hohenzollernovcov. Bratislava : Kalligram, 2013. ISBN 978-80-8101-760-5. S. 391. : „Viktória Melita Sasko-Kobursko-Gothajská“.
5. SEGEŠ, Vladimír, a kol. Kniha kráľov. 4. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2010. ISBN 978-80-10-02026-3. S. 264. : „Leopold II. Habsburský-Lotrinský“.
6. Vojny sveta: Ottova encyklopédia napr. „Karol Salvator Rakúsko-Toskánsky“ (s. 355)

Teoreticky by sa tu asi dalo analogicky uplatniť PSP: „Spojovník (-) sa píše: aa) v osobných menách (cudzích rodných menách, priezviskách) napr. Jean-Paul, Hans-Dietrich (rodné mená), Meliš-Čuga, Šteller-Šteliar, Joliot-Curie, Rázusová-Martáková, Curie-Skłodowska, Lacková-Zora (zložené priezviská).“ Veľmi podobne Beliana má heslo „Habsburg-Lothringen, Otto“ (hoci je teda vnímané už ako priezvisko).

Slovníky sa takýmto menám niekedy vyhýbajú opisom. Napr. BLS IV, s. 295 píše ako „Klotilda, sasko-kobursko-gothajská princezná“. V literatúre sa však možno stretnúť aj s tvarmi s malým písmenom. Osobne som asi za písanie s veľkým písmenom, zdá sa mi (aspoň čo som pozeral v digitálnej knižnici, že prevažuje); zachováva to jednotný tvar s modernými zloženými priezviskami, napríklad aj bývalých aristokratov (Otto Habsburg-Lothringen) a nakoniec z praktického hľadiska tieto tvary môžu (a budú) vznikať prekladom z českej Wikipédie, kde je zaužívaný tvar s veľkými písmenami.--ScholastikosSVK (diskusia) 19:47, 3. jún 2024 (UTC)

Ďakujem veľmi pekne a mám naspäť premiestniť všetky tie články pod ich staré názvy? A ešte ďakujem. --Tom z TN (diskusia) 04:21, 4. jún 2024 (UTC)

Slniečkár

Nazdar. Ad [1]: dva zbežné postrehy (neštudoval som to zatiaľ podrobne): 1. na margo „Okrem alternatívnych médií (napr. ZEM & VEK)“: IMHO buď nie je dobre zvolený ten pojem, alebo ten príklad. Aspoň teda ak sa uvažuje definícia v zmysle cs:alternativní média alebo en:alternative media. Oni sa tak síce radi samoštylizujú, o alternatívne médium v zmysle tamtých definícií ale nejde, pretože v prvom rade v ich prípade nejde o žurnalistiku. Ako príklad alternatívneho média ma napadá snáď taký Štandard, tam sa ešte dá s prižmúrením oka hovoriť o žurnalistike a zároveň to rozhodne asi teda nie je mainstream. Alebo niektoré ľavičiarske počiny, ako Slovo alebo niekdajší jeToTak.sk.

Druhá vec to stavanie na citáciách Perného. Ako ja rozumiem, že tam chceš mať nejakú kritiku, dá sa ale vôbec chápať ako (odborne) relevantný autor? --Teslaton (diskusia) 13:32, 6. jún 2024 (UTC)

Ahoj, vďaka za pripomienky!

Ad 1. Nechcel som tam priamo písať, že „okrem konšpiračných médií“, lebo také tvrdenie by zrejme vyžadovalo zdroje a zbytočne (už v úvode) zahlcovalo článok. Máš možno nejaký iný návrh, ako výraz nahradiť? Podľa „kontroverzných médií“? alebo teda konšpiračných? Za zmienku to v úvode podľa mňa stojí, keďže ak nerátam staršie zmienky z časopisu Kozmos, je ZEM & VEK periodikum s najväčším výskytom slova (plus teda Google prezrádza, že nie sú jediní tohto druhu, ktorí to používajú)

Ad 2. S tým Perným súhlasím, že je problematický, ale nič lepšie z toho tábora bohužiaľ asi nenájdem(e). Faktom je, že je PhD., pracovníkom Matice, podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov... hoci aj ich periodiká sú vcelku... ehm hardcore. Celkovo vzaté jeho postoj asi naozaj odráža a systematizuje mienku spektra ľudí, ktoré termín „slniečkár“ používa, pričom daná časť nie je/nemala byť výslovne odbornou vedeckou analýzou, skôr opisom kritickej mienky časti spoločnosti. Snažil som sa, aby kritika pochádzala aspoň z ako tak prijateľného zdroja (v porovnaní s tým, čo je dostupné; Literárny týždenník), aby jeho tvrdenia boli zasadené to do ucelenejšieho rámca a vybrať z článku časti, ktoré nie sú výslovne konfrontačné. Najprv som chcel do článku zaradiť osobitnú kategóriu „opisy a názory“, ktorú som chcel rozdeliť na odborno-vedecké postoje a politicko-kritické postoje, ale potom som sa rozhodol to spracovať inak, keďže tie texty sa spravidla nedajú citovať priamo (dĺžka, formulácie, zdroje...). V prípade, ak by sme nenašli lepšie zdroje, tak cestu v riešení tejto pripomienky by som videl asi v objasnení Perného postavenia a hodnotového & odborného zakotvenia v článku, ak sa ti terajší stav javí nedostatočný. Samozrejme to nevylučuje úpravy/odstránenie časti textu, ale IMHO bez opisu stereotypných znakov, ktoré bývajú „slniečkárom“ pripisované ten článok plne vyvážený / informatívny nebude. --ScholastikosSVK (diskusia) 14:47, 6. jún 2024 (UTC)