Portál:Fínsko
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu. Od roku 2004 sú členom EÚ.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
Odporúčaný článok Dejiny Fínska sú dejinami Fínov alebo fínskeho štátu, ktoré boli veľmi ovplyvnené vzťahmi so susediacimi krajinami. Pôvod Fínov je nejasný a kontroverzný. Posledné genetické výskumy ukazujú, že ich predkovia zrejme pochádzali zo strednej Európy. Tak či onak, Fínsko bolo osídlené zhruba 8500 rokov pred Kr. Z tohto obdobia sa totiž našli prvé archeologické nálezy. V stredoveku bolo súčasťou Švédska. Od 18. storočia bolo trikrát prevzaté Ruskom a v 20. storočí muselo Fínsko čeliť komplikovanému postaveniu v medzinárodnej politike pre tesné susedstvo so Sovietskym zväzom. Fínčina a lapončina sú ugrofínske jazyky. Nepatria medzi indoeurópske jazyky, ale medzi uralské. Fínčine najpríbuznejší ešte bežne používaný jazyk je estónčina. Spolu patria do podskupiny baltsko-fínskych jazykov. Ostatné ugrofínske jazyky sú im oveľa vzdialenejšie. Pôvod Fínov a ich jazyka je stále dosť sporný. Obyčajne sa za ich pravlasť považuje západná alebo stredná Sibír. Niekedy sa za ich pravlasť ale považuje veľká oblasť medzi riekou Volgou a Škandináviou.
Osobnosť mesiaca Simo Häyhä (*17. december 1905, Rautjärvi Fínsko – † 1. apríl 2002, Rautjärvi), Červenou armádou prezývaný Biela smrť (rusky Белая смерть, fínsky Valkoinen Kuolema), bol fínsky vojak. Je považovaný za najúspešnejšieho ostreľovača všetkých čias. Počas Zimnej vojny preukázateľne zlikvidoval 505 vojakov Červenej armády (podľa neoficiálnej fínskej štatistiky 542). Simo Häyhä sa narodil v malom mestečku Rautjärvi, ležiacom na Karelskej šiji blízko sovietskych hraníc. Do vojenskej služby nastúpil v roku 1925. Vďaka svojim vynikajúcim streleckým schopnostiam (keďže bol vášnivý lovec) mu bola zverená úloha ostreľovača. Fínski ostreľovači patrili v tej dobe k celosvetovej elite. Po mobilizácii v roku 1939 bol ako samostatne pôsobiaci ostreľovač pridelený k 12. pešej divízii plukovníka Stevensona, dislokovanej v oblasti okolo rieky Kollaa. V tejto oblasti bojoval od začiatku bojov zimnej vojny 30. novembra 1939 až do 6. marca 1940, kedy utrpel tažké zranenie po zásahu trieštivou strelou sovietskeho ostreľovača do tváre. Krátko po zranení upadol do kómy, ešte predtým však stihol nepriateľa, ktorý ho zranil, zlikvidovať.
Kraje
Články Fínsko · Laponsko · Ålandy · Dejiny Fínska
Vedeli ste, že...
Obrázok
Miesto a zoznam týždňa Mariehamn (fín. Maarianhamina) je hlavné mesto Åland, autonómneho, demilitarizovaného a po švédsky hovoriaceho súostrovia v Baltskom mori pod Fínskou suverenitou. Mesto malo k 31. januáru 2010 11,121 obyvateľov, čo je takmer polovica obyvateľov celého súostrovia. Mesto má rozlohu 20,75 km² z čoho 8,96 km² sú vodné plochy.
Kategórie
Najnovšie články Uusikaupunki · Vesijärvi · Ridnitšohkka · Keski-Pohjanmaa · Akaa · Laponsko (Fínsko) · Päijänne · Západné Fínsko · Pielinen · Oulujärvi · Keitele · Puula · Näsijärvi · Kallavesi · Höytiäinen · Alavus |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
Geografia