Železnícka brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Železnícka brázda
geomorfologická časť
Revúckej vrchoviny
Okolie Ratkovej
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Revúca
Časť Revúckej vrchoviny
Hranice Železnícke predhorie, Licinská pahorkatina, Jelšavský kras
Mestá Sirk, Ratková, Kameňany, Rákoš, Nandraž
Rieky Turiec, Východný Turiec
Súradnice 48°35′46″S 20°07′55″V / 48,596°S 20,132°V / 48.596; 20.132
Najnižší bod údolie Turca
 - poloha Rybník
 - výška cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Železnícka brázda[1] je geomorfologická časť Železníckeho predhoria, podcelku Revúckej vrchoviny.[2] Zaberá časť údolí riek Turiec a Východný Turiec v okrese Revúca.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa nachádza v strednej časti Revúckej vrchoviny a zaberá centrálnu oblasť podcelku Železnícke predhorie.[2] Rozkladá sa na strednom toku riečky Turiec, jej prítoku Východný Turiec a na zníženej časti vrchoviny medzi.[3] V rámci Revúckej vrchoviny susedí len s materským podcelkom Železnícke predhorie, na juhovýchodne susedí Slovenský kras a jeho podcelok Jelšavský kras a na juhovýchode Licinská pahorkatina, časť Rimavskej kotliny.[2]

Oblasť patrí do okresu Revúca v Banskobystrickom kraji a z významnejších sídiel tu leží Sirk, Ratková, Kameňany, Rákoš, Nandraž a Sása.[3]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Severnou časťou západo-východným smerom prechádza cesta II/526 z Hnúšte do Jelšavy. Na ňu nadväzujú cesty III. triedy, ktoré obsluhujú okolité obce.[4][3]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti Revúckej vrchoviny nie sú žiadne osobitne chránené územia.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Región má bohatú históriu a preto patrí medzi obľúbené ciele turistov. Významné historické pamiatky spája Jelšavský okruh známej Gotickej cesty. Z obcí na severe vedú do blízkych častí Revúckej vrchoviny značené chodníky.[5]

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  2. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  3. a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  4. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 83.
  5. a b TM 135 Stolické vrchy – Revúca – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]