Blžská tabuľa
| Blžská tabuľa | |
| geomorfologická časť Revúckej vrchoviny | |
 Okolie obce Vyšné Valice v južnej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Revúca, Rimavská Sobota |
| Časť | Revúckej vrchoviny |
| Hranice | Železnícke predhorie, Licinská pahorkatina, Valická pahorkatina |
| Mestá | Hostišovce, Vyšné Valice, Chvalová |
| Rieky | Turiec, Kaloša, Blh |
| Súradnice | 48°27′40″S 20°09′22″V / 48,461°S 20,156°V |
| Najvyšší bod | Dlhý vrch |
| - výška | 499 m n. m. |
| Najnižší bod | okrajové časti |
| - výška | cca 250 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Blžská tabuľa[1] je geomorfologická časť Železníckeho predhoria, podcelku Revúckej vrchoviny.[2] Zaberá výbežok vrchoviny medzi riekami Turiec a Blh, na pomedzí okresov Revúca a Rimavská Sobota.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza na juhu strednej časti Revúckej vrchoviny a zaberá zvlnený výbežok podcelku Železnícke predhorie.[2] Oblasť vystupuje nad okolitú rovinatú Rimavskú kotlinu, pričom je ohraničená zo západu údolím rieky Blh a od východu údolím riečky Turiec. Južnú časť do tejto rieky odvodňuje potok Kaloša, voda z centrálnej odteká do Blhu potokom Lúčica.[3] V rámci Revúckej vrchoviny susedí na severe len s materským podcelkom Železnícke predhorie. Západným a južným smerom nadväzuje Valická pahorkatina a východným Licinská pahorkatina, ktoré sú časťami Rimavskej kotliny.[2]
Oblasť zasahuje do okresov Revúca a Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji a z významnejších sídiel tu leží Chvalová, Hostišovce, Vyšné Valice a Španie Pole.[3]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Územím nevedú žiadne významné komunikácie, nakoľko aj sídla ležia len na jeho okrajoch. Údoliami potokov tak vedú miestne cesty III. triedy, obsluhujúce tunajšie obce.[4][3]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Revúckej vrchoviny nie sú žiadne osobitne chránené územia.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť patrí medzi pokojnejšie oblasti, vhodné na nenáročné prechádzky a cyklotúry. V západnej časti sa nachádza ruina hradu Blh a severnou časťou vedie jediný značkovaný chodník, zasahujúci na Blžskú tabuľu. V tesnom susedstve západným smerom leží atraktívna vodná nádrž Teplý Vrch s vybudovaným zázemím pre rekreáciu, rybolov a vodné športy.[5]
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
zeleno značenom chodníku z Chvalovej cez Španie Pole a Slizké k vodnej nádrži Teplý Vrch[5][3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 83-84.
- ↑ a b TM 135 Stolické vrchy – Revúca – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.