Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944

Nálet na Škodove závody, vtedy súčasť Hermann Göring Werke, v Dubnici nad Váhom
Súčasť Druhej svetovej vojny
Dátum 7. júl 1944 Miesto Dubnica nad Váhom Výsledok Poškodenie závodu, spomalenie výroby v zbrojovke najmä z dôvodu absencií robotníctva po nálete
Protivníci
15. americká letecká armáda	Slovenský štát
Sila
20 bombardérov B-24 Liberator 454. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF
Straty
žiadne	16 mŕtvych, 40 ranených, zničená stolárska dielňa a kantína, poškodená hala II, prívod vody a elektriny
Historický portál

Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944 bol letecký nálet amerického letectva na Škodove závody, v Dubnici nad Váhom počas druhej svetovej vojny. Celkovo 20 bombardérov B-24 Liberator 15. leteckej armády USA zaútočilo 7. júla 1944 počas náletu na rafinériu Odertal na náhradný cieľ - zbrojovku v Dubnici, ktorá bola súčasťou koncernu Hermann Göring Reichswerke. Nálet poškodil viacero objektov zbrojovky a došlo k poklesu vojnovej výroby pre následné absencie robotníkov obávajúcich sa opakovania náletu.

Predohra

Zbrojársky podnik v Dubnici nad Váhom bol založený v období predvojnovej konjunktúry v roku 1937. Patril koncernu Škoda Plzeň. Závod bol vybudovaný ako polopodzemná prevádzka a systematicky bol dobudovávaný ako uzavretý technologický cyklus od výroby polotovarov,  mechanického opracovania, výroby špeciálneho náradia až po skúšky hotových delostreleckých systémov. Počas vojny sa podnik dostal pod kontrolou Herman Göring Waffenwerke a vyrábal pre Nemecko delostrelecké zbrane, muníciu, súčiastky námorných torpéd či leteckých motorov. Na sklonku vojny bola pripravovaná aj výroba súčiastok rakiet V2

11. decembra 1941, potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene Slovenskej republiky dňa 12. decembra 1941.

Na rozdiel od vojny s Poľskom a ZSSR nezahájila Slovenská republika voči západným veľmociam žiadne priame vojenské kroky. V lete 1943 sa územie Slovenského štátu dostalo do dosahu amerického letectva v Stredomorí. Koncom roka sa 15. letecká armáda USA zapojila do ničenia vybraných strategických cieľov v strednej Európe a 16. júna 1944 uskutočnila prvý nálet na Slovensko  – nálet na bratislavskú rafinériu Apollo.

Konštrukcia dubnickej zbrojovky bola – vďaka exilovej vláde v Londýne – spojencom známa. Výrobný blok chránila tzv. nárazová doska, tvorená 2,2 metrami železobetónu, 2 metrami hliny a 0,8 metrami stropu, ktorá nemohla byť zničená ani pri použití časovaných bômb najväčšej ráže. Preto dubnická zbrojovka napriek dôležitosti produkcie nefigurovala na zozname primárnych cieľov leteckých náletov, len ako príležitostný cieľ, hlavne z psychologických dôvodov.

Priebeh

Dňa 7. júla 1944 bola cieľom náletu 15. leteckej armády rafinéria Odertal na juhu Poľska. Letecký poplach v Dubnici nad Váhom bol vyhlásený 09:48. 10:45 hod. preletela nad mestom formácia lietadiel smerom na sever a asi o hodinu sa lietadlá vracali späť na juh na základne v Taliansku. Dvadsať bombardérov 454. bombardovacej skupiny pre poruchu na zameriavači vedúceho stroja nezhodilo bomby nad rafinériou Odertal, preto sa počas cesty späť táto skupina bombardérov oddelila a napadla zo smeru Uherské Hradište a Horná Súča medzi 12:04 hod. až 12:07 príležitostný cieľ Škodove závody v Dubnici nad Váhom. Na cieľ padlo 195 kusov 500 librových bômb o hmotnosti 48,75 ton.

Dubnickú zbrojovku chránili 30.a 32. delostrelecká protilietadlová batéria pod velením stotníka Juraja Hinterbuchnera a por. Slavomíra Šimonoviča. Pozícia 30.DPLB bolo zhruba 100 metrov od dubnickej hydrocentrály a 32. DPLB sa nachádzala pri obci Prejta. Dva kanóny z uvedených batérií boli umiestnené v obci Príles. Obe batérie boli vybavené protilietadlovými kanónmi vzor 22 ráže 83,5 mm s celkovým dostrelom 11 300 metrov a účinným dostrelom 7000 metrov. 7. júla 1944 batérie vystrelili iba šesť granátov.

Obete

Jedna z bômb zasiahla protiletecký kryt pred závodnou kantínou, kde sa ukrývali zamestnanci. Celkovo si nálet vyžiadal 16 ľudských obetí, väčšinou to boli nemeckí zamestnanci z krytu. Pohreb obetí náletu sa konal 10. júla 1944 o 16:00 hod. Zoznam obetí:

Fritz Lischewski, nar. 1917
Michal Uličný, nar. 1925
Gustáv Grob, nar. 1924
Jan Pöss, nar. 1917
Vilhelm Schiller, nar. 1917
Anna Rusnáková, nar. 1928
Jozef Ďurček, nar. 1919
Jozef Revický, nar. 1916
Anna Hoghová, nar. 1928
František Bludovský, nar. 1925
Anton Schüstale, nar. 1925
Magda Bayerova, nar. 1918
Hugo Homsath, nar. 1912
Ferdinand Frindt, nar. 1918
Fritz Mrotzek, nar. 1899
Jan Rosa, nar. 1912

Výsledky náletu

Škody spôsobené náletom boli zhrnuté v správe č. 168 – Dôv. – 1944 zo dňa 10. júla 1944 adresovanej II/1. oddeleninu Ministerstva národnej obrany, Trenčianske Teplice (citované v pôvodnom znení).

„	Hlásim, že dňa 7.júla 1944, asi okolo 12.hod.bolo prvé bombardovanie Škodových závodov v Dubnici nad Váhom nepriatelskými leteckými sväzmi - americkými. Letecký útok vyžiadal si dosiaĺ celkom:15 mrtvých, 34 ťažko ranených. Mŕtvych bolo: mužov 12, žien 3 /Obete sú väčšinou nemeckej národnosti a rišski Nemci/ Z továrenských objektov boly zasiahnuté a poškodené tieto budovy a komunikácie: 1./ Truhlárska dielňa skoro celá zhorela,súc zasiahnutá ne plno a nie je viac používatelná. 2./ Hala II.bola zasiahnutá štyrmi výbušnými bombaml. Stroje v Hale sa nachádzajúce poškodené neboly. V tom objekte nie je možno hovorit o velkej škode. Bola zasiahnutá len nitovna, ktorá je na čas vyradená z prevádzky. 3./ Vodovod zasiahnutý na troch miestach, takže závod bol po dobu troch dní bez pitnej a bez vody potrebnej do kotelne a k výrobe. 4./ Elektrická sieť bola zasiahnutá, takže Škodove závody, ako i obec Dubnica nad Váhom boly bez prúdu a nemohol byť odhúkaný ani konec poplachu. 5./ Nová kantina bola zasiahnutá výbušnou bombou,takže túto možno považovať za úplne zničenú. 6./ Kancelária stavebného dozoru ŠZ bola zasiahnutá výbušnou bombou. Plný zásah. 7./ Sklad fmy Konstruktíva, ktorý sa nachádza mimo ohrady závodu zasiahnutý bol bombou a úplne zhorel. 8./ Zasiahnuté tri ubytovacie drevené baráky v robotnickej kolónii: z nich dva na plno /úplne zničené/ a jeden nepriamo /bomba padla nedaleko baráku/. 9./ Zasypaný jedon kryt, z ktorého do dnes, t.j.10.7.1944 bolo vytiahnutých 6 osôb, z ktorých jedna osoba žije a 5 je mŕtvych. Záchranné práce tu prevádzal 2.oddiel Pohyblivej jednotky CPO zo Žiliny. 10./ Hradská /vedúca zo Ziliny do Trenčine/ pred továrňou bola 2 krát na plno zasiahnutá. Nastala porucha v premávke, táto však bola v krátkej dobe odstránená. 11./ Hradská vnútri v závode, vedúca do Haly II, zasiahnutá na plno. Neschopná k premávke. 12./ Plného zásahu sa dostalo nemeckej ošetrovni,stojacej pred vchodom čís.II do bloku. Ošetrovňa bola prázdna. 13./ Blok - podzemná čast továrne - zasiahnutý asi 13-mi bombami na plno. Blok je chránený t.zv. nárazovou doskou /2.2 m železobeton, +2 m hliny + 0.80 m normálny strop/, ktorá nárazy vydržala, ba takrečeno ani nepocitila. 14./ Hlavná hradská,vedúce z hlavnej vrátnice do administratívnej budovy zasiahnutá na plno. Premávka ihneď uvoľnená. 15./ Mimo obvod závodu dopadlo ešte niekoľko desiatok bomb, ktoré však neurobily značnejších škôd. Podľa predbežného zistenia boly shodené asi 120 až 300 kg ťažké letecké bomby. Z týchto jedna nevybuchla pri robotníckej kolónii, ktorá bude odstránená pri ukončení odpratovacích prác v zasypaných krytoch. Nad továrňou preletelo približne asi 300 lietadiel,ktoré maly smer letu Trenčin - Dubnica, nad Dubnicou sa však otočily smerom na Vláru. Lietadlá, ktoré bombardovaly Dubnicu - továrňu, priletely smerom od Pruského na Trenč.Teplice. Preletely presne nad závodom. V Dubnici sa nachádzajúce protilietadlové delostrelectvo vystrelilo na nepriateľské lietadlá 6 rán po bombardovaní továrne. Po nálete vyskočil padákom jedon člen z posádky nepriateľských lietadiel, ktorý bol zaistený miestnou žandárskou stanicou. V obci Sedmerovce, okres Púchov, padlo jedno nemecké stíhacie lietadlo. Po ukončeni poplachu nastaly odpratovacie a záchranné práce, ktoré i teraz pokračujú. Lví podiel na záchranných prácach malo vojsko. Musím konštatovať, že robotníctvo prejavovalo malú ochotu na záchrannýoh a odpratovacích prácach. Viac menej činilo zo seba len zvedavé publikum. Druhá - odpoludňajšia zmena riadne nastúpila do práce a pracovala. Továrňa prevážne beží. Hlavný produkt výroby nebol zasiahnutý. Vzdor malým stratám na ľudských životoch, morálny vplyv na osadenstvo bol vážny, nakolko stačí upozornenie složiek na letecké nebezpečie a osadenstvo, nečakajúc ani signál na poplach, opúšta húfne a bez hlavy továrňu. Tento zjav VDU potiera. Miestnosti kancelárie VDU zasiahnuté neboly a žiadon člen VDU zabitý ani zranený nebol. Dostane v odpise VDO 1.- obranný dôstojnik, kab.kanc.ministra NO. Prednosta vojenského dozorného úradu mjr. tech. zbroj. Ing. Gavalovič Dodatkom hlásim: Dna 10.7.1944 bolo mne p.riaditeľom Sonnewendom hlásené, že dnes, t.j. dňa 10.7.1944 nedošlo do zamestnania asi 25-30 % osadenstva. Pohreb obetí sa bude konať dňa 10.7.1944 o 16.00 hod. Za VDU sa zúčastní pohrebu prednosta VDÚ.	“
–

Referencie

Historický portál Letecký portál