Pachoľa
| Pachoľa | |
| vrch | |
 Pachoľa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Tvrdošín |
| Obce | Jalovec, Zuberec |
| Časť | Roháče |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 2 166,6 m n. m. |
| Relatívna výška | 127 m |
| Súradnice | 49°12′05″S 19°42′09″V / 49,2013°S 19,7025°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo Zverovky cez Baníkovské sedlo |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Pachoľa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pachoľa[1] (2 166,6 m n. m.[2]) je výrazný pyramídovitý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier.[2] Leží v závere doliny Parichvost, nad obcou Jalovec, približne 16 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče, čiastočne, juhozápadným úbočím však zasahuje aj do časti Liptovské Tatry.[4] Leží v Žilinskom kraji, v hrebeni na pomedzí Oravy a Liptova. Zasahuje do okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a na katastrálne územie obcí Jalovec a Zuberec.[1][5] Najbližšími sídlami sú juhozápadne situovaný Žiar a Jalovec, severozápadne sa nachádza Zuberec a severovýchodne Oravice.[2] Masív leží v Tatranskom národnom parku.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Pachoľa je mohutný uzlový vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Severným susedom v hrebeni je Spáleným sedlom oddelená Spálená (2 083 m n. m.), juhovýchodne leží Baníkovským sedlom oddelený Baníkov (2 178 m n. m.). Na západ a juh z masívu vybiehajú do doliny Parichvost menšie chrbty. Južné svahy padajú do záveru tejto doliny, nazývanej Závraty, ktorú odvodňuje Jalovčanka do Váhu. Severozápadne sa nachádza kotol Vrece v hornej časti Hlbokej doliny, ktorou vodu odvádza do Jalovčanky Hlboký potok. Východné svahy klesajú do Spálenej doliny, ktorou voda steká do Roháčskej doliny a Studeného potoka v povodí rieky Orava.[3] Hrebeňom vedie značený turistický chodník.[3]
Severným smerom sa nachádza Zuberec (1 806 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.), Zadný Salatín (1 768 m n. m.), Spáleným sedlom oddelená Spálená (2 083 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.) a Predná Zábrať (1 577 m n. m.), východným leží Lúčna (1 653 m n. m.), Rákoň (1 879 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Smrek (2 072 m n. m.) a Baníkovským sedlom oddelený Baníkov (2 178 m n. m.), južným Baranec (2 185 m n. m.), Príslop (2 142 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.) a Trnác (1 680 m n. m.) a západným Babky (1 566 m n. m.), Veľká kopa (1 648 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.) a Sivý vrch (1 805 m n. m.).[2]
Lavínové žľaby[upraviť | upraviť zdroj]
Pre svoj skalnatý profil zo strany Spálenej doliny do doliny nespadá žiaden lavínový žľab. Opačne to však je zo strany Hlbokej doliny a doliny Parichvost, kde je terén hôľnatý, takže môže do nich spadať viacero žľabov. Najväčší počet lavínových žľabov spadá do časti Plačlivé nad Vrecom.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške poskytuje výhľad na mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, blízke doliny a Liptovskú kotlinu. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné aj Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu zo Sivého vrchu cez Brestovú (1 903 m n. m.) a Salatín (2 048 m n. m.)
- od východu z Volovca cez Smutné sedlo a Baníkovské sedlo
- po
žltej značke z obce Jalovec cez rázc. Pod Lyscom, odtiaľ po 
modrej cez dolinu Parichvost a Baníkovské sedlo - po
zelenej značke:
- od juhovýchodu z rázc. pri Žiarskej chate cez Baníkov (2 178 m n. m.) a Baníkovské sedlo
- od severovýchodu zo Spálenej doliny cez Baníkovské sedlo[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pachoľa
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Poloha na turistickej mape
- Letná turistická mapa VKÚ Harmanec 1:25 000, Západné Tatry, Podbanské, Zverovka