Spálená (vrch v Západných Tatrách)
| Spálená | |
| vrch | |
 Spálená
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Tvrdošín |
| Obce | Jalovec, Zuberec |
| Časť | Roháče |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 2 083,3 m n. m. |
| Relatívna výška | 60 m |
| Súradnice | 49°12′27″S 19°42′26″V / 49,2074°S 19,7072°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo Zverovky cez Baníkovské sedlo |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Spálená | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Spálená[1] (2 083,3 m n. m.[2]) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier.[2] Leží v závere Hlbokej doliny nad obcou Jalovec, približne 18 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče.[4] Leží v Žilinskom kraji, v hrebeni na pomedzí Oravy a Liptova a zároveň na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín. Zasahuje na katastrálne územie obcí Jalovec a Zuberec.[1][5] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Konská a Žiar, juhozápadne leží Jalovec, severozápadne Zuberec a severovýchodne Oravice.[2] Masív leží v Tatranskom národnom parku.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Spálená sa nachádza v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Spáleným sedlom oddelenou Pachoľou (2 167 m n. m.) a Salatínom (2 048 m n. m.).[2] Na severozápade leží dolina Zadná Spálená, severovýchodne Tmavá Spálená a východne Spálená dolina, z ktorých voda odteká do Studeného potoka v povodí rieky Orava. Juhozápadné svahy padajú do kotla Vrece v hornej časti Hlbokej doliny, ktorou vodu odvádza do Jalovčanky v povodí Váhu Hlboký potok.[3] Severovýchodne z vrcholu vybieha krátka rázsocha na Prednú Spálenú.[2] Hrebeňom vedie značený turistický chodník.[3] V oblasti Skriniarok sa nachádza niekoľko úsekov zaistených reťazami.
Západným smerom sa nachádza Salatín (2 048 m n. m.), Zuberec (1 806 m n. m.), Pálenica (1 753 m n. m.), Sivý vrch (1 805 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.) a Babky (1 566 m n. m.), južným Trnác (1 680 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Spáleným sedlom oddelená Pachoľa (2 167 m n. m.), Príslop (2 142 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.) a Baranec (2 185 m n. m.), východným Smrek (2 072 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.) a Rákoň (1 879 m n. m.) a severným Lúčna (1 653 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.), Predná Spálená (1 789 m n. m.), Zadný Salatín (1 768 m n. m.) a Brestová (1 903 m n. m.).[2]
Lavínové žľaby[upraviť | upraviť zdroj]
Priamo z masívu spadá smerom na severovýchod strmý lavínový žľab do Spálenej doliny a tiež smerom na juhozápad spadá do časti Hlbokej doliny nazývanej Vrece o niečo miernejší skalnatý žľab.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny a časť Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu zo Sivého vrchu cez Brestovú (1 903 m n. m.) a Salatín (2 048 m n. m.)
- od východu z Volovca cez Smutné a Baníkovské sedlo
- po
žltej značke z obce Jalovec cez rázc. Pod Lyscom, odtiaľ po 
modrej cez dolinu Parichvost a Baníkovské sedlo - po
zelenej značke:
- od juhovýchodu z rázc. pri Žiarskej chate cez Baníkov (2 178 m n. m.) a Baníkovské sedlo
- od severovýchodu zo Spálenej doliny cez Baníkovské sedlo[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d e f TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spálená (vrch v Západných Tatrách)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Poloha na turistickej mape
- Letná turistická mapa VKÚ Harmanec 1:25 000, Západné Tatry, Podbanské, Zverovka