Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
„Ak zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Robíme veľmi riskantnú prácu a dúfame, že ak sa nám stane čokoľvek, program to nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za riskovanie života.“ – Gus Grissom
Snímka pristávajúceho raketoplánu Columbia (zospodu) urobený zo základne Kirtland AFB. Ľavé krídlo vykazuje jasné stopy poškodenia a za ním sa tiahne plameň
Havária raketoplánu Columbia bola havária, ktorá nastala 1. februára2003 v závere vedeckej misie STS-107. Bola už druhou haváriou amerického raketoplánu. Stroj sa rozpadol pri vstupe do atmosféry a zahynulo všetkých sedem členov posádky.
Spolu s haváriou Challengeru sa zaraďuje medzi najtragickejšie udalosti pilotovanej kozmonautiky. Na rozdiel od tragédie raketoplánu Challenger, nastala havária Columbie nie pri štarte, ale pri jej pristávaní, v okamihu, keď už do bezpečného pristátia ostávalo iba 16 minút. Sled udalostí smerujúcich k havárii sa však začal odohrávať už pri štarte, keď sa v čase 15:40:21 UT odtrhla časť tepelnej izolácie nádrže ET a zasiahla ľavé krídlo raketoplánu na jeho nábežnej hrane. Na zasiahnutom mieste vznikla trhlina v tepelnej izolácii, ktorou pri pristávaní začala prúdiť do vnútra stroja plazma s teplotou presahujúcou 1 000 °C vznikajúca trením riedkych vrstiev vzduchu o povrch raketoplánu. Plazma pôsobila postupnú deštrukciu stroja a viedla k jeho zániku. Columbia sa rozpadla vo výške 63 kilometrov nad štátom Texas pri rýchlosti 5,5 km/s.
Havária znamenala približne 907-dňové pozastavenie letov všetkých raketoplánov. Lety sa obnovili až potom, ako sa realizovali opatrenia na zvýšenie bezpečnosti letov raketoplánov. Raketoplány aj pozemské zariadenia a personál prešli celým radom úprav, testov a zdokonalení, aby sa zabránilo opakovaniu podobnej katastrofy v budúcnosti.
...ochranná pena používaná na nádrži ET v programe raketoplánov a v súčasnosti aj na centrálnom stupni rakety SLS mení pod vplyvom slnečného svetla farbu?
...európsky modul Columbus a japonský modul Kibó na ISS boli pôvodne projektované ako samostatné malé kozmické stanice?
...Číňania evakuujú obyvateľstvo z oblastí, nad ktorými prelietajú rakety štartujúce z ich vnútrozemských kozmodrómov?
...v dobe, keď štartoval sovietsky Sputnik 1, panoval v USA zákaz vypustiť umelú družicu?
...ak by na program Apollo ihneď nadviazal program letov na Mars, najpravdepodobnejším kandidátom na prvého človeka na povrchu cudzej planéty by bol John Young?
Sonda Chang’e 6 vstúpila na výrazne eliptickú obežnú dráhu okolo Mesiaca. Zotrvá na nej asi 20 dní, počas ktorých bude znižovať aposelénium až na dráhu podobnú kruhu, a potom dôjde k zostupovej fáze, ktorá skončí pristátím, vŕtaním a prvým odberom vzoriek z odvrátenej strany Mesiaca. V pláne je priniesť až 2 kg vzoriek z mimoriadne zaujímavej oblasti veľkého impaktného kráteraApollo Basin. Sonda sa vzorky pokúsi odobrať z hĺbky dvoch metrov.[1][2]
Pokus o prvý pilotovaný let vesmírnej lode Boeing CST-100 Starliner bol dve hodiny pred štartom odvolaný. Loď mala vzlietnuť vo veľmi raných hodinách, no odpočet sa prerušil kvôli poruche na ventile vypúšťania kyslíka na druhom stupni rakety Atlas V.[1] Nový termín štartu je zatiaľ 18. máj 2018.
Z rampy LC-1 kozmodrómu Wenchang odštartovala s raketou Dlhý pochod 5 sonda Chang’e 6. Sonda má v najbližších dňoch pristáť na odvrátenej strane Mesiaca, odobrať vzorky a vrátiť sa s nimi na Zem, čo ešte nijaká sonda pred ňou neskúšala. Na palube je pravdepodobne aj malé vozidlo.[3][4]
Hubblov vesmírny ďalekohľad prerušil vedecké pozorovania a prešiel do tzv. bezpečnostného režimu. Nastal totiž problém s jedným z jeho gyroskopov. Experti hľadajú príčinu problému.[5]
Inžinieri odoslali na sondu Voyager 1 nový kód zodpovedný za balenie inžinierskych údajov zo sondy. Po dvojdňovom oneskorení spôsobenom dobou trvania letu signálu na sondu a letu odpovede zo sondy naspäť sa potvrdilo, že nový kód funguje. Tým sa vyriešil problém s komunikáciou trvajúci päť mesiacov. Sonda síce ešte nevysiela vedecké dáta, no už je možné kontrolovať palubné systémy sondy.[6]
Komunikácia s vrtuľníkom Ingenuity bola prerušená, hoci stroj naďalej funguje. Jeho retranslačný rover Perseverance sa však od neho vzdialil príliš na to, aby bolo možné v komunikácii pokračovať. Predpokladá sa, že solárne panely Ingenuity budú postupne zanesené marťanským prachom, až kým pre nedostatok elektrickej energie neprestane fungovať.[7]
Raketový stupeň B1062 na rakete Falcon 9 bol použitý rekordný, 20.-ty krát. Stalo sa tak pri vynášaní ďalšej várky družíc Starlink. Pri tomto štarte sa zároveň prekonal rekord v minimálnom intervale medzi štartmi z tej istej rampy. Predošlý štart z tej istej rampy prebehol len 2 dní a 20 hodín predtým.[8]
Raketa Delta IV Heavy vyniesla svoj posledný náklad. Týmto štartom z rampy 37B na Kennedyho vesmírnom stredisku, ktorým vyniesla na geostacionárnu dráhu pravdepodobne družicu Orion, skončila desiatky rokov trvajúca činnosť rakiet rodiny Delta.[10]
Úspešne pristála návratová kabína kozmickej lode Sojuz MS-24. Priniesla na Zem Američanku Loral O’Harovú, ktorá tak ukončila polročnú misiu na ISS, a tiež Rusa Oleg Novického a prvú Bielorusku v kozmickom priestore Marynu Vasileuskú, ktorí na ISS strávili len zopár dní.[11]
Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala raketa Sojuz s kozmickou loďou Sojuz MS-25. Prvý pokus o štart prebehol 21. marca a bol odvolaný iba 20 sekúnd pred zážihom, čo je najtesnejšie odvolanie štartu v histórii lodí Sojuz. Na palube je trojčlenná posádka zložená z veliteľa, Rusa Olega Novického, Bielorusky Mariny Vasilevskajovej a Američanky Tracy Caldwellovej-Dysonovej. O dva dni neskôr sa loď spojila s ISS.[12][13]
Prebehol tretí test letu najväčšej a najvýkonnejšej rakety všetkých čias, Superheavy Starship. Test opäť skončil haváriou oboch raketových stupňov, ale dostal sa oveľa ďalej než predchádzajúce skúšky. Štart prebehol v čase 14:25 na prvý pokus, úspešne došlo k separácii stupňov a vyhorený spodný stupeň vykonal brzdiaci zážih, v priebehu ktorého však let začali sprevádzať anomálie a vo výške 462 metrov nad morom stupeň vybuchol. Starship pokračovala po balistickej dráhe, od pokusu o uzavretie nákladového priestoru sa však začali objavovať poruchy a po úspešnom prelete atmosférou loď dopadla do Indického oceána.[14]
Glenn vyrastal v Cambridge a v New Concordu v Ohiu. Získal titul bakalára vied v strojárenstve na Muskingum College. V roku 1942 sa zapísal do programu pre budúcich letcov a v roku 1944 bol pridelený k námornej skupine VMO-155. Glenn lietal na strojoch Corsair nad Marshallovými ostrovami, predovšetkým nad Maloelapom, kde útočil na protilietadlové delostrelectvo a zhadzoval bomby. V roku 1945 bol prevelený na námornú leteckú základňu Patuxent River, kde bol ku koncu vojny povýšený na kapitána.
Astronómia
Slnečná sústava
Hviezda
_Grissom_portrait.jpg)
_rocket_with_Deep_Impact.jpg)
.svg){kind=small}
