Čínske náboženstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Religion in China, year 2010.png

Čínske náboženstvo je zložka čínskej kultúry. Je to náboženstvo, ktoré odvodzuje svoje základy od troch mýtických alebo legendárnych cisárov: Jao, Šun a . K literárnej fixácii čínskeho náboženstva (v staročínskom písme) dochádza v 12. storočí pred Kristom v posvätnej knihe I-ťing (Knihe premien).

Ďalšími posvätnými knihami sú:

V najstaršom období sa čínske náboženstvo zameriavalo pravdepodobne na osobného boha Ťien Šang-ti (Pána hore). Zároveň sa však vyvíjal aj ľudový polyteizmus. Neskôr čínske náboženstvo prechádza do zdržanlivo intelektuálneho neteistického vyjadrenia transcendentálnej sktočnosti označovanej ako Ťien (Nebo), pričom na ľudovej úrovni pretrvávajú polyteistické tendencie.

Zlomovou dobou vo vývine čínskeho náboženstva bolo 6. a 5. storočie pred Kristom, kedy prišli na scénu dve významné reformátorské postavy, Lao-c’ a Konfucius, v nadväznosti na ktoré hovoríme o taoizme a o konfucianizme.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.