I-ťing

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

I-ťing (čínsky 易經 Yì Jīng, zjednodušene 易经) alebo Kniha premien je najstarší klasický čínsky text. Metaforicky popisuje kozmologické a filozofické predstavy. Sústreďuje sa na princíp dynamickej rovnováhy protikladov, evolúciu udalostí ako procesu a prijímanie nevyhnuteľnosti zmien.

V západných kultúrach sa často redukuje len na vešteckú príručku, pretože v Číne sa Kniha premien používala (a dodnes používa) ako orákulum. Je to však aj ako filozofický a kozmologický systém, ktorý zohráva dôležitú úlohu v taoizme, z ktorého vo veľkej miere vychádzala čínska kultúra.

I-ťing predstavuje prvú z piatich kanonizovaných kníh (Wu-ťing). Kniha premien patrí medzi najstaršie diela svetovej literatúry, súčasná sinológia kladie jej vznik do 12. storočia pred Kr.

Autorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa tradičného výkladu je údajným autorom mýtický cisár Fu si (伏羲 Fú Xī, 2852 pred Kr.2738 pred Kr.), ktorému sa nadprirodzeným spôsobom zjavilo 8 trigramov (八卦 bā gùa). Tie sa do čias legendárneho vládcu Ju (禹 ) rozvinuli na 64 hexagramov (六十四卦 lìu shí­ sì gùa).

Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha pojednáva o základných témach čínskej filozofie:

Predpokladom, z ktorého vychádza, je myšlienka, že predvídať budúcnosť možno len na základe určitého poriadku, daného najkrajnejším princípom všetkého - zvaným Tao (Cesta) - princípom, podľa ktorého sa prítomnosť vyvíja do budúcnosti a ktorý zároveň zahrnuje úplnú súvislosť všetkých javov súčasnosti, konšteláciu vecí, do ktorej je zákonite zapojený aj človek. Táto dynamická, stále sa meniaca súvislosť tvorí systém premien, založený na pôsobení dvoch najzákladnejších, polárnych síl, ktorými sa prejavuje Tao: Princípom jang, združovaného so svetlým, silným a mužským, a princípom jin, združovaného s tmavým, slabým a ženským.

Takéto združovanie umožňuje zvláštna povaha čínskeho jazyka, spojeného so znakovým písmom symbolizujúcim pojmový obsah v optickom obraze (a nerozlišujúcim medzi substantívom, adjektívom a slovesom), a teda spájajúcim abstraktnosť s názornosťou. V javoch rôzneho druhu, ktoré sa zdajú mať niečo spoločné, sa tak vidí „to isté“ - to isté podstatné, a to sa týka nielen najzákladnejších princípov samých (jin a jang), ale aj ich kombinácií.

Trigramy[upraviť | upraviť zdroj]

Osem trigramov (八卦) a osem svetových strán.

V základných kombináciách Knihy premien, takzvaných trigramoch (卦 gùa), sa princípy jin a jang kombinujú do trojíc. Princípy sú symbolizované čiarami, pričom plné čiary predstavujú jang, a prerušované jin. Napríklad ☰ predstavuje jang-jang-jang, ☱ predstavuje jin-jang-jang atď. Každý trigram symbolizuje určitú prírodnú silu a zároveň nejaký element ľudského života.

Osem trigramov[upraviť | upraviť zdroj]

Osem pôvodných trigramov má túto podobu:

Trigram Pomenovanie Prírodná sila Svetová strana
1 Sila (乾 qián) Nebesá (天 tiān) severozápad (西北)
2 Otvorený (兌 dùi) Močiar (澤 ) západ (西)
3 Vyžarovanie (離 ) Oheň (火 hǔo) juh (南)
4 Trasenie (震 zhèn) Hrom (雷 léi) východ (東)
5 Pôda (巽 xùn) Vietor (風 fēng) juhovýchod (東南)
6 Priepasť (坎 kǎn) Voda (水 shǔi) sever (北)
7 Zviazaný (艮 gèn) Hora (山 shān) severovýchod (東北)
8 Pole (坤 kūn) Zem (地 ) juhozápad (西南)

Hexagramy[upraviť | upraviť zdroj]

Spojením dvoch trigramov pri všetkých možných kombináciách vzniká celkom 64 hexagramov I-ťingu - obrazcov zložených zo šiestich čiar, ktoré predstavujú 64 rôznych archetypických situácií.

Hexagramy knihy I-ťing predstavujú akýsi vzorec vesmíru (Cestu Tao). Na ňom sa zakladá výklad v knihe I-ťing.


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok