Šok (medicína)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Šok je ťažký stav, ktorý bezprostredne ohrozuje život. Vyznačuje sa zníženým zásobovaním orgánov krvou. Postupne zlyháva funkcia jednotlivých orgánov a sústav orgánov. Ohrozuje funkciu tzv. životne dôležitých orgánov.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kardiogénny šok[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká ak srdce nedokáže udržať minútový výdaj krvi, t. j. keď zlyhá ako pumpa. Pri znížení minútového výdaja sa zapoja obranné mechanizmy. Najdôležitejším je zúženie malých arteriol- ich generalizovaná vazokonstrikcia. Niekedy je tento mechanizmus neúčinný a preto sa podávajú vazokonstrikné lieky a ak sa táto liečba preženie, je potrebné podať vazodilatačné lieky. Ak sa nepodarí udržať minútový objem srdca, do jednotlivých orgánov sa nedostane krv a nastane rozvrat vnútorného prostredia a následne smrť.

Hypovolemický šok[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká:

Strata tekutín nižšia, ako 10 % ich celkového objemu sa spravidla neprejaví. Ak chýba 30-60 % tekutín, rozvíja sa ťažký život ohrozujúci hypovolemický šok. Redukcia objemu nad 60 % sa rovná smrti. Organizmus sa snaží nedostatok tekutín nahradiť a preto nastane vasokonstrikcia na úkor ostatných orgánov.

Septický šok[upraviť | upraviť zdroj]

Bakteriotoxický šok vzniká pri sepse gramnegatívnymi mikroorganizmami. Pri ich rozpade sa uvoľňuje množstvo toxických látok, ktoré sa dostanú do krvného obehu. Spôsobujú vazodilatáciu a tým navodia príznaky šoku v tele.

Klinický obraz[upraviť | upraviť zdroj]

  • neuropsychické zmeny: nepokoj, zmätenosť, apatia, ospalosť až kóma
  • zmeny na koži: pacient je bledý, má chladnú a spotenú kožu, niekedy aj periférna cyanóza
  • zmeny krvného tlaku: hl. nálezom pri šoku je nízky tlak, niekedy nie je merateľný bežným spôsobom, príznakom je aj zmenšenie rozdielu medzi systolickým a diastolickým tlakom.
  • zmeny pulzu: pulz je väčšinou plytký, rýchly, nitkovitý a niekedy nehmatný
  • zmeny dýchania: spravidla pacient hyperventiluje