Štyri vznešené pravdy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Štyri vznešené pravdy (skt. čatvári árjasatjáni, pálí čattári arijasáččani) sú základným učením budhizmu, jadrom učenia historického Budhu. Sú predmetom jeho prvej prednášky Roztočenie kolesa dharmy (učenia) (Dharmačakrapravartana). Sú obsiahnuté v Mahásatipatthána Sutte.

Štyri vznešené pravdy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Celý život je utrpenie (skt. dukkha - utrpenie).
  2. Utrpenie vyrastá z túžby po živote (skt. samudaja - pôvod, príčina).
  3. Utrpenie možno odstrániť odstránením túžby po živote (skt. niródha - zánik, zrušenie)
  4. Túžbu po živote možno odstrániť na osemdielnej ceste (skt. marga - cesta, chodník)

Vznešená pravda o utrpení[upraviť | upraviť zdroj]

Svetské bytie je neuspokojivé, strastiplné utrpenie. Strasť je podstatou všetkého:

  • zrodenia
  • staroby
  • smrti
  • zármutku
  • náreku
  • bolesti
  • žiaľu
  • zúfalstva
  • nedosiahnutia/nezískania toho, čo si prajeme dosiahnuť/získať.

Vznešená pravda o vznikaní utrpenia[upraviť | upraviť zdroj]

Príčinou utrpenia je žiadostivosť (tanha), spojená s rozkošou a bažením či lipnutím na zmyslových rozkošiach, bytí či zániku. Je to táto túžba, ktorá viaže bytosti v kolobehu neustáleho znovuzrodzovania (samsára).

Vznešená pravda o zániku utrpenia[upraviť | upraviť zdroj]

Utrpeniu je možné učiniť koniec úplným zničením a zánikom práve tejto žiadostivosti. Jej opustením a zanechaním, oslobodením sa a nelipnutím na nej (nirvána).

Vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia[upraviť | upraviť zdroj]

Je to táto vznešená osemdielna cesta, totiž správne:

  1. chápanie,
  2. myslenie,
  3. reč,
  4. konanie,
  5. živobytie,
  6. snaženie,
  7. uvedomenie,
  8. sústredenie.
A čo je správne chápanie?
Pochopiť utrpenie, pochopiť vznikanie utrpenia, pochopiť zanikanie utrpenia, pochopiť cestu, vedúcu k zániku utrpenia; to je správne chápanie.
A čo je správne myslenie?
Myslenie zbavené žiadosti, zlovôle, krutosti; to je správne myslenie.
A čo je správna reč?
Zdržovať sa klamstva, ohovárania, drsnej reči, planého rečnenia; to je správne reč.
A čo je správne konanie?
Zdržovať sa zabíjania a brania toho, čo nie je darované, vystríhať sa nepríslušných pohlavných stykov; to je správne konanie.
A čo je správne živobytie?
Keď ušľachtilý žiak, ktorý sa vyhne nesprávnemu spôsobu nadobúdania živobytia, nadobúda svoje živobytie správnym spôsobom života; to je správne živobytie.
A čo je správne snaženie?
  • Tu ušľachtilý žiak v sebe vzbudí vôľu vyhnúť sa vzniku zlých, škodlivých stavov mysle; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
  • Vzbudí v sebe vôľu prekonať zlé, škodlivé stavy, ktoré v ňom už vznikli; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
  • Vzbudí v sebe vôľu vyvinúť blahodárne stavy, ktoré v ňom ešte nevznikli; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
  • Vzbudí v sebe vôľu uchovať si už vzniknuté blahodárne stavy, aby ich nezanedbával, ale priviedol k rastu, ku zreniu a dokonalému rozvoju; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie. To je správne snaženie.
A čo je správne uvedomenie?
  • Tu ušľachtilý žiak vytrvalo sústredí pozornosť na telo, uvedomuje si práve a len telo;
  • na pocity, uvedomuje si práve a len pocity;
  • na myseľ, uvedomuje si práve a len myseľ;
  • na dharmu, uvedomuje si práve a len dharmu; horlivo, s jasným pochopením a bdelo prítomne, opustiac chamtivosť i znechutenosť vo vzťahu k svetu. To je správne uvedomenie.
A čo je správne sústredenie?
  • Tu ušľachtilý žiak, odvrátený od zmyslových predmetov, od neprospešných vecí, dosiahne prvý vzhľad, ktorý vzniká z odpútania, sprevádzaný rozjímaním a naplnený povznesením a radosťou.
  • Po odznení myšlienkových pochodov a rozjímania, keď bol dosiahnutý pokoj a zjednotenie mysle, dosiahne žiak druhý vzhľad, ktorý vzniká zo sústredenia a je naplnený povznesením a radosťou.
  • Po odznení nadšenia spočíva žiak s vyrovnanou mysľou, bdelý a jasne prítomný a zažíva v sebe onen pocit, o ktorom Vznešený vraví „Šťastný je, kto spočíva s vyrovnanou mysľou a bdelosťou“. Tak dosiahne tretieho vzhľadu.
  • Keď sa žiak odpútal od potešenia i bolesti a skorších radostí a strádaní, vstúpi žiak do stavu mimo šťastie a utrpenie a dosiahne tak štvrtého vzhľadu, ktorý je očistenou duševnou rovnováhou a uvedomením. To je správne sústredenie.

To je vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia....”