Železník (kôň)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Železník bol úspešný Anglický plnokrvník, valach, ktorý štyrikrát vyhral Veľkú pardubickú.

Narodil sa 29. apríla 1978 v Šamoríne. Matka bola Želatina a pochádzala zo Sovietskeho zväzu a otec Zigounersohn, nemecký plemenník. V októbri 1979 bol predaný za 120 000 Kčs do Agrochemického podniku v Slavkove u Brna.

Dostihová kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V troch rokoch začala jeho dostihová kariéra a v prvom roku získal 7800 korún. Za slabé výsledky mohlo najmä zranenie zadnej nohy, pre ktoré mu hrozilo i utratenie. Riaditeľstvo slavkovských stajní sa preto rozhodlo Železníka predať. Za 90 000 Kčs ho kúpil jazdecký klub Státního statku Světlá Hora.

V roku 1983 sa Železník na bratislavskom závodišti zúčastnil prvej steeplechase. Kvôli zraneniu jeho stáleho jazdca ho osedlal Josef Váňa. Dostih však nedokončili a podobne dopadol i ďalší štart v Slušoviciach. Prvýkrát vyhral 5. júna 1983 na dráhe v Albertovci, na Veľkej cene Sliezska. V ďalšom roku zo siedmich štartov štyrikrát vyhral a dvakrát bol druhý.

6. októbra 1985 sa Železník s Antonínom Novákom v sedle prvýkrát postavil na štart Veľkej pardubickej steeplechase, praskla mu však uzdečka a dostih nedokončil. V ďalšom roku po dvoch pádoch jazdca tiež dostih nedokončil. 4. októbra 1987 Železník s Váňom v sedle suverénne o dvanásť dĺžok vyhral a vytvoril i nový traťový rekord 9:56:13. Veľkú pardubickú vyhral i v nasledujúcich dvoch rokoch. V roku 1990 dostih nedokončil, ale v roku 1991 znovu vyhral, napriek kolízii na Poplerovom skoku. V roku 1992 na dráhe Veľkej pardubickej počas dostihu vnikli demonštranti a Železník mal kolíziu s policajtom. Bodku za jeho dostihovou kariérou urobila terénna vychádzka, pri ktorej si na zadnej nohe zlomil korunkovú kosť a Železník odišiel do "penzie".

Za kariéru vyhral 58 dostihov (30x prvý, 9x druhý, 1x tretí, 1x štvrtý, 2x piaty) a na dotáciách zarobil 1 723 800 korún. V roku 2000 sa Železník do Pardubíc vrátil a bol uvedený do Dvorany slávy ČT.

Zvyšok života strávil v Světlé Hoře a na Malé Morávce. Zomrel 22. decembra 2004.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]