Žofia Magdaléna Brandenburská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žofia Magdaléna Brandenburská
Žofia Magdaléna Brandenburská
kráľovná Dánska a Nórska

Narodenie 28. november 1700
Schönberg pri Laufe
Úmrtie 27. máj 1770 (69 rokov)
Hirschholm

Žofia Magdaléna Brandenburská (dán. Sophie Magdalene af Brandenburg-Kulmbach, nem. Sophie Magdalene von Brandenburg-Kulmbach) (* 28. november 1700, Schönberg pri Laufe – † 27. máj 1770, Hirschholm) bola ako manželka dánskeho a nórskeho kráľa Kristiána VI. v rokoch 1730 – 1746 kráľovná Dánska a Nórska.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Magdaléna Žofia bola deviatym zo štrnástich detí (z ktorých však len polovica sa dožila dospelosti) markgrófa von Brandenburk-Kulmbach-Wewerlingen Kristiána Henricha (1661 – 1708) a jeho manželky Žofie Kristiany z Wolfsteinu (1667 – 1737).

7. augusta roku 1721 sa na zámku Pretzsch v Sasku vydala za dánskeho korunného princa Kristiána, budúceho dánskeho kráľa Kristiána VI. (1699 – 1746). Mladý pár spájali nie len politické záujmy ich rodičov, ale aj spoločné náboženské cítenie a názory: obidvaja boli pod silným vplyvom pietizmu; manželstvo bolo šťastné a spokojené. Po smrti Kristiánovho otca, dánskeho kráľa Frederika IV. sa stali dánskym a nórskym kráľovským párom. Kráľovná sa však nikdy nenaučila po dánsky.

Kráľovná v istých smeroch predbehla svoju dobu: napr. v roku 1750 oslobodila nevoľníkov na svojom majetku v Hørsholme od povinnosti obrábať panskú pôdu.

Súčasníci ju charakterizovali ako osobu vážnu, vo veciach náboženských neústupnou, neurotickou. Okrem oddávaniu sa pietizmu a náboženstvu stála za nepriateľskými vzťahmi, ktoré povstali medzi jej manželom a dvorom, a predovšetkým za tvrdým chovaním svojho muža k jeho macoche a bývalej kráľovnej Anne Žofii Reventlow a naliehala na neho, aby ju odsunul od dvora. Jej nenávisť siahala tak ďaleko, že si dokonca na svoju korunováciu v kaplnke na zámku Frederiksborg v roku 1731 objednala novú korunu, aby nemusela použiť korunu, ktorú nosila jej predchodkyňa, nenávidená macocha jej manžela. Založila tak kolekciu korunovačných klenotov, poskytnúc radu svojich šperkov k tomuto účelu. Kráľovnina mimoriadna záľuba v prepychu viedla Kristiána VI. k prestavbe zámku Christianborg, Friedrichsruh, Hörningsholm a Sophienberg. Posledný uvedený zámok pri Rungstede bol pomenovaný po kráľovnej.

Na verejné záležitosti mala Žofia Magdaléna značný vplyv, ktorý si udržala aj za vlády svojho syna Frederika V. Tak napr. bola za zosadením dvorného maršala Adama Gottloba von Moltke.

Po smrti svojej dcéry Luisy sprostredkovala svojmu zaťovi, ktorý mal na ňu tiež silný vplyv, svadbu so svojou neterou Kristianou Žofiou Šarlotou. Mala veľmi úzke vzťahy so svojou rodinou, neskôr priviezla svoju matku aj sestru Žofiu Karolínu z východného Frízska do Dánska.

Hirschholm na kresbe z roku (1872)

Ako výraz svojej náklonnosti k cirkvi v roku 1737 založila kláštor vo Vallø. Zahájila rovnako rekonštrukciu paláca v Hirschholme (Hørsholme), z ktorého sa do súčasnosti dochoval len kostol; po ovdovení v roku 1746 v tomto paláci žila.

Z manželstva Žofie Magdalény a Kristiána VI. vzišli tri deti:

  • Frederik (1723 – 1766), následník trónu, budúci kráľ Frederik V.
  • Luisa (1724)
  • Luisa (1726 – 1756), vojvodkyňa Sachsen-Hildburghausen, manželka vojvodu Ernsta Friedricha III.

Manžel Žofie Magdalény, kráľ Kristián VI., zomrel v Hørsholme 6. augusta 1746. Kráľovná vdova ho prežila o 24 rokov; zomrela v Hørsholme 27. mája 1770. Jej ostatky sú uložené po boku jej manžela v kapličke Frederika V. v katedrále v Roskilde, mieste posledného odpočinku dánskych kráľov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]