Žralok obrovský (Cetorhinus maximus)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žralok obrovský
Žralok obrovský
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Trieda (classis) Paryby Chondrichthyes
Nadrad (superordo) Žraloky Selachimorpha
Rad (ordo) Lamniformes
Čeľaď (familia) Cetorhinidae
Rod (genus) Žralok Cetorhinus
Druh (species) Žralok obrovský
C. maximus
Vedecký názov
Cetorhinus maximus
Gunnerus, 1765
Synonymá:
pozri v texte
mapa rozšírenia (modrým)
mapa rozšírenia (modrým)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žralok obrovský[1] alebo žralok ozrutný alebo obroň sťahovavý (lat. Cetorhinus maximus) je veľký kozmopolitný druh žraloka. Je to druhá najväčšia paryba po žralokovi veľrybom. Ide o pomalý druh výnimočne plávajúci rýchlejšie ako 5 km/h.

Rovnako ako ostatné veľké druhy žralokov je žralok obrovský ohrozený vyhynutím pre svoju nízku odolnosť a nadmerný lov (pre plutvy, mäso aj orgány).

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Žralok obrovský je pobrežný žralok, ktorý sa vyskytuje po celom svete v studených aj teplých vodách pri pevninských plytčinách. Možno ho nájsť vo všetkých oceánoch mierneho pásma. Preferuje teplotu vody od 8 do 14 °C. Je to vysoko sťahovavý druh.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Žralok obrovský je jeden z najväčších známych druhov žralokov. Najväčší exemplár bol chytený do siete na slede vo fundyjskom zálive v Kanade v roku 1851. Jeho celková dĺžka bola 12,27 metrov a váha sa odhaduje na 19 ton. Niektoré exempláre dnes presahujú 9, ba dokonca 10 metrov, ale po rokoch silného rybolovu sa tieto stali vzácnosťou.

Tento žralok niekedy žije samotársky, no môže žiť aj v skupinách, ktoré majú 20 až 30 jedincov.[3]

Dožíva sa okolo 50 rokov.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu prijíma pasívne pomocou žiabrových filtrov, ktorými filtruje zooplanktón, malé ryby a iné bezstavovcové živočíchy. Za hodinu môže prefiltrovať okolo 2000 ton vody.[4] Zdržiava sa pri hladine, kde je najviac potravy. V zime je ponorený v hĺbke až 1 km pod hladinou, kde nemá dostatok potravy a zakrpatie mu filtračné ústrojenstvo. Na výživu použije tuky, ktoré predtým nazhromaždil. Na konci zimy sa filtračné ústrojenstvo obnoví.[3]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Žralok obrovský je vajcoživorodý.[3] Embryo je v prvom štádiu závislé na žĺtkovom vačku, neskôr sa živí neoplodnenými vajíčkami produkovanými matkou. Tento jav je známy ako oofagia. Dĺžka gravidity nie je presne známa, no predpokladá sa doba okolo jedného roku. V jednom vrhu rodí žralok 1 – 2 mláďatá, ktoré merajú 1,5 m – 2 m.[3] Je však známa samica, ktorá bola pri vylovení gravidná a nosila 6 nenarodených mláďat.[5]

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

Latinské synonymá[6]
  • Cetorhinus blainvillei (Capello, 1869)
  • Cetorhinus maccoyi (Barrett, 1933)
  • Cetorhinus maximus infanuncula (Deinse & Adriani, 1953)
  • Cetorhinus maximus normani (Siccardi, 1961)
  • Cetorhinus normani (Siccardi, 1961)
  • Cetorhinus rostratus (Macri, 1819)
  • Halsydrus maccoyi (Barrett, 1933)
  • Halsydrus maximus (Gunnerus, 1765)
  • Halsydrus pontoppidiani (Neill, 1809)
  • Hannovera aurata (van Beneden, 1871)
  • Polyprosopus macer (Couch, 1862)
  • Scoliophis atlanticus (Anon., 1817)
  • Selache elephas (Le Sueur, 1822)
  • Selache maxima (Gunnerus, 1765)
  • Selache maximum (Gunnerus, 1765)
  • Selache maximus (Gunnerus, 1765)
  • Selachus pennantii (Cornish, 1885)
  • Squalis gunneri (Blainville, 1816)
  • Squalis shavianus (Blainville, 1816)
  • Squalus cetaceus (Gronow, 1854)
  • Squalus elephas (Lesueur, 1822)
  • Squalus gunnerianus (Blainville, 1810)
  • Squalus homianus (Blainville, 1810)
  • Squalus isodus (Macri, 1819)
  • Squalus maximus (Gunnerus, 1765)
  • Squalus pelegrinus (Blainville, 1810)
  • Squalus peregrinus (Blainville, 1810)
  • Squalus rashleighanus (Couch, 1838)
  • Squalus rhinoceros (DeKay, 1842)
  • Squalus rostratus (Macri, 1819)
  • Tetraoras angiova (Rafinesque, 1810)
  • Tetroras angiova (Rafinesque, 1810)
  • Tetroras maccoyi (Barrett, 1933)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BURNIE, David. Praktická encyklopédia zvierat. Bratislava : Mladé letá, 2003. ISBN 8010002496.
  2. LEONARD, J. V. Compagno. Sharks of the World: An annotated and illustrated catalogue of shark species known to date. [s.l.] : Food and Agriculture Organization of the United Nations, 1984. (anglicky)
  3. a b c d ŠEBÍK, Jan. Žralok veliký [online]. ŽiváZemě.cz, [cit. 2008-10-22]. Dostupné online.
  4. KNICKLE, C.; BILLINGSLEY, L.; DIVITTORI, K.. Biological Profiles basking shark [online]. Florida Museum of Natural History, [cit. 2008-10-22]. Dostupné online. (anglicky)
  5. Basking Shark Factsheet [online]. The Shark Trust, [cit. 2006-07-07]. Dostupné online. (anglicky)
  6. Cetorhinus maximus (žralok veliký), Taxon - názvy [online]. BioLib.cz, [cit. 2008-10-22]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žralok veliký na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]