Žurnalistická etika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Žurnalistická etika je súhrnné pomenovanie písaných aj nepísaných noriem, ktoré sa uplatňujú v žurnalistike. Patria sem predovšetkým etické kódexy, ktoré prijímajú ako jednotlivé redakcie, tak organizácie alebo štátne inštitúcie, aby novinárom poskytli usmernenia, ako sa rozhodovať v každodenných etických otázkach.

V novinárskej etike sa spolu stretáva sloboda slova (zaručená na Slovensku Listinou základných ľudských práv a slobôd, v USA Prvým dodatkom Ústavy) s obecnou mierou vkusu, ochranou súkromia, ochranou práva na česť a dôstojnosť a zodpovedným hľadaním objektívnej pravdy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Od 19. storočia sa ľudia začínajú na tlač (predovšetkým yellow-papers) pozerať s dešpektom kvôli nedostatku zodpovednosti
  • V roku 1918 vo Francúzsku vychádza Charta novinára
  • V roku 1926 v USA vychádza etický profesný kódex
  • V roku 1947 v USA vychádza správa Komisie pre slobodu tlače, ktorá kladie dôraz na princíp slobody tlače spoločne s princípom spoločenskej zodpovednosti tlače (Bordeaux)
  • 1954 vzniká Medzinárodná federácia novinárov
  • Pod záštitou organizácie UNESCO sa v Paríži a Prahe koná konferencia, ktorá vydáva Medzinárodné zásady žurnalistickej etiky
  • Deklarácia ministrov štátov zúčastnených na 4. Európskej konferencii o politike hromadných oznamovacích prostriedkov konanej v Prahe v decembri 1994 uznáva v bode 11 c, že „novinári majú právo prijímať svoje vlastné samoregulačné normy, napr. vo forme etického kódexu.“ Tak je stanovené právo na samoreguláciu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žurnalistická etika na českej Wikipédii.