Abbeho číslo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Abbeho číslo (značka v) je pomer indexu lomu strednej vlnovej dĺžky určitej oblasti žiarenia zmenšeného o jednotku k rozdielu indexov lomu okrajov tejto oblasti.

V = \frac{ n_D - 1 }{ n_F - n_C }

kde nD, nF a nC je index lomu príslušného materiálu na vlnových dĺžkach zodpovedajúcich Frauenhoferovým čiaram D, F a C (teda 589,2 nm, 486,1 nm a 656,3 nm).

Charakterizuje vlastnosti optického skla. Čím je jeho hodnota menšia, tým je lom svetla väčší. Pre konštrukciu šošoviek je ideálna čo najvyššia hodnota, pretože takýto materiál má nízku disperziu. Bežné hodnoty Abbeho čísla sa pohybujú medzi 20 až 70. Je pomenované po nemeckom fyzikovi menom Ernst Karl Abbe.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vyd. Banská Bystrica : VEDA, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 18.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Abbeovo číslo na českej Wikipédii.