Abreakcia (psychoanalýza)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Abreakcia (pojem zaviedol J. Breuer a Sigmund Freud) v psychoanalýze je špecifická forma odreagovania. Ide o odreagovanie potlačených afektov (úzkosti), ktoré viedli k neuróze, pomocou znovuprežitia patogénnych emočných zážitkov; cieľom je uvoľnenie emočného napätia. V minulosti to bola hlavná časť tzv. katartickej metódy.