Alabastrová jaskyňa
Alabastrová jaskyňa je jedna z mnohých krasových jaskýň, ktoré sú neprístupné verejnosti v Belianskych Tatrách. Táto jaskyňa sa nachádza v masíve Bujačieho vrchu. V roku 1981 bola vyhlásená za prírodnú pamiatku. Dĺžka chodieb tejto jaskyne činí asi 400 metrov. V hlavnej chodbe jaskyne našli speleológovia vodopád a krasové jazierko. Presný dátum a rok objavenia nie sú presne známe. Najstarší z nápisov vysekaný do skaly vo vchode do jaskyne predstavuje letopočet 1768, no je možné, že jaskyňu objavil rektor gymnázia v Kežmarku Juraj Bohuš už v roku 1713, pri potulkách Belianskymi Tatrami. Pôvodný názov jaskyne bol Dračia diera,. Do vytvorenia Tanapu voľne prístupná chodníkom z Tatr. Kotliny alebo cez Suchú dolinu. Po jeho vytvorení sa nachádza v 5.stupni ochrany, teda neprístupná pre verejnosť. Je domovom vzácneho druhu netopiera a nočných motýľov. Sadrovec- Alabaster, jeho stalaktity, sú značne poškodené, poodlamované, čo je následok voľného prístupu v minulom storočí. Do jaskyne vedie chodník, je však veľmi ťažko prístupný, križuje ho množstvo padnutých stromov a v zimnom období na mnohých miestach hrozí pošmyknutie a následný pád po strmom svahu. V blízkosti jaskyne sa nachádza "Ľadová pivnica", čo je tiež jask. útvar, no bez akejkoľvek výzdoby.Tvorí ju ohromný portálny vchod, ktorý sa postupne zužuje a cca po 100 m pivnica zaniká.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Otakar Brandos - Vysoké a Belianské Tatry, Polské Tatry
- Marcel Lalkovič -Z histórie Alabastrovej jaskyne
- Alabastrowa jaskinia v Geografickom slovníku Poľského kráľovstva a iných slovanských krajín, zväzok I (Aa — Dereneczna) rok 1880 (po poľsky)