Alexandr Pavlovič Alexandrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexandr Pavlovič Alexandrov
Alexandr Pavlovič Alexandrov

2012

sovietsky kozmonaut
Št. príslušnosť Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Rusko Rusko
Stav neaktívny
Dátum narodenia 20. február 1943 (71 rokov)
Moskva, Rusko
Iné zamestnanie letový inžinier
Čas vo vesmíre 309 dní 18 hodín 2 minúty
Kozmonaut od 1. decembra 1978
Misie Sojuz T9, Sojuz TM-3, Saľut 7, Mir
Kozmonaut do 26. októbra 1993

Pozri aj Biografický portál

Alexandr Pavlovič Alexandrov, rus. Александр Павлович Александров (* 20. február 1943, Moskva, Rusko) je bývalý ruský kozmonaut. V aktívnej službe pôsobil od 1. decembra 1978 a do 26. októbra 1993. Je ženatý a má dve deti. V roku 1983 sa zúčastnil na lete v kozmickej lodi Sojuz T-9 a na päťmesačnom pobyte v orbitálnej stanici Saľut 7. Spolu s družicou Kozmos 1443 utvorila stanica orbitálny komplex. Veliteľom posádky bol V. A. Ľachov.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho rodičia pracovali v konštrukčnej kancelárii Koroľova. Alexandr po základnej a strednej škole absolvoval povinnú základnú vojenskú službu, potom nastúpil do závodu. Pri tom absolvoval večerné štúdium na Moskovskom vyššom technickom učilišti N. E. Baumana v Moskve, úspešne ho ukončil v roku 1963. Potom bol prijatý na konštrukciu riadiacich sústav kozmických prístrojov. Stal sa inžinierom, starším inžinierom, náčelníkom skupiny konštruktérov. Potom bol prijatý do Hviezdneho mestečka, kde bol v období od 1. decembra 1978 do roku 1980 kozmonaut čakateľ a v rokoch 1980 až do 26. októbra 1993 člen tímu kozmonautov. Pred letmi sa spolupodieľal na metodike príprav letov, pracoval v stredisku riadenia letov, potom sa podrobil nevyhnutnému výcviku. Je ženatý a má dve deti.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát letel ako palubný inžinier so Sojuzom 32 na orbitálnu stanicu Saľut 7, spoločne s ním z kozmodrómu Bajkonur odštartoval Vladimír Ľachov. Pracovali tam ako druhá základná posádka. Na stanicu bol pripojený zároveň Kosmos 1443 ako nákladná loď, po čase ju vystriedal so zásobami Progres 17 a po neplánovanom predĺžení letu aj Progress 18. V jeseni potom v poriadku pristáli s padákmi na Zem.

Druhý let mal za cieľ orbitálnu stanicu Mir. A zúčastnil sa ho tiež pplk Muhammad Ahmad zo Sýrie, veliteľom lode bol plk. Alexandr Viktorenko. Leteli z Bajkonuru v lete roku 1987 v kozmickej lodi Sojuz TM-3, pripojili sa na týždeň k Miru. Alexandr tam vystriedal člena základnej posádky Lavejkina a vrátil sa na Zem neskôr s loďou Sojuz TM-4.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]