Aliterácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Aliterácia alebo (skôr obrazne) náslovný rým je jazykovedný a literárnovedný termín, ktorý označuje zvukovú štylistickú figúru vznikajúcu opakovaním hlások v jednom lexikálnom rade.[1] Bližšie definície sa môžu u rôznych autorov líšiť, no najčastejšie sa pod aliteráciou rozumie opakovanie rovnakej hlásky alebo skupiny hlások na začiatku viacerých po sebe nasledujúcich slov.[1][2][3][4]estetickú funkciu.

Príklad[upraviť | upraviť zdroj]

  • zal jeden lilipután lilavkasté zatko, chutilo mu trochu sladko, trochu nesladko“.[5]
  • Daniel daroval Danke drevenú doštičku do jej dreveného domčeka pre bábiky.“

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b HARPÁŇ, M. Teória literatúry. 5. vyd. Bratislava : ESA, 2009. 283 s. ISBN 978-80-85684-69-8. S. 84.
  2. aliterácia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 60.
  3. aliterácia. In: Slovník cudzích slov (akademický). Ed. Ľ. Balážová – J. Bosák. 2.. dopl. a prepac. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  4. aliterácia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 165.
  5. M. Válek, Lízatko

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]