Asonancia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Asonancia (z lat. ad – k, do a lat. sonans – zvučný) je nedokonalý druh rýmu, ktorý sa využíva v umeleckej viazanej reči. V asonancii sa namiesto celých slabík na konci veršov zhodujú iba samohlásky. V profesionálnej tvorbe je často využívaná, aby sa mohla zachovať myšlienka diela a pritom sa vyhlo gramatickým rýmom. Vyskytuje sa aj v kombinácii s aliteráciou, alebo v hudbe. Mnoho príkladov sa dá nájsť aj v slovenských moderných popových skladbách.